Moje motocyklové začiatky nesiahajú až do tak dávnej minulosti. Keby mi niekto z Vás pred piatimi rokmi povedal, že raz budem vlastniť motocykel, a že budem na ňom dokonca jazdiť, tak by som sa asi z chuti zasmial a toho dotyčného patrične vysmial a pochyboval by som o jeho duševnom zdraví....Všetko sa to začalo asi pred spomínanými piatimi rokmi pri návšteve u môjho kámoša. V tej dobe som menil zamestnanie a trápila ma otázka dochádzky. Kámoš otvoril garáž a machroval s novučičkým skútrom Kymco Agility 50. nedalo mi to, tak som sa na ňom zviezol. Super. Moja otázka dopravy do práce bola vyriešená. Keďže vodičák na auto som mal od 18-tky, nemal som žiadny problém. Za týždeň som taký istý skúter vlastnil aj ja.

Bolo to super. Zábeh (prvých 1000 km, max 30km/h) som zvládol za 3 týždne, keďže som s ním chodil pomaly aj na záchod :) Potom to začalo: výlety s priateľkou na dlhšie trasy a .....problém. Neťahá, na ceste som len zavadzal a tým pádom taká jazda nebola bohvieako bezpečná. Hmm. asi po dvoch týždňoch presviedčania ľadvinky sme si kúpili niečo rýchlejšie. Tak isto skúter, Ale 250 ccm. To už bola trochu iná káva. Znova: ešte dlhšie výlety, a po čase tie isté problémy. Kamión som predbiehal s plne naloženým skútrom asi pol hodinu, maximálka okolo 125 km/h, takže po diaľnici nehrozilo.

Dva mesiace nato, som skúter vymenil za moju prvú veľkú moto: Kawasaki ZR-7. To bolo už o niečom inom. Plne nabalení sme s priateľkou v jej sedle urobili viac ako 15000km. Boli sme v chorvátsku, prebehli sme Slovensko a trošku Čechy. A potom to prišlo: Zúčastnili sme sa takéha malého, takmer rodinného Kawasaki zrazu. A tam sa to stalo: Zbadal som ju...krásna, ladná, športová a ..veľká Kwasaki ZZR 1100. Láska na prvý pohľad. Kričím z parkoviska na ľadvinku: " poď seeeeeeem, poď sa pozrieť na totooooooo". Poskakoval som okolo nej ako splašená stepná koza, ako malý chlapec, keď sa teší z novej hračky. Prišla. Pozerá..." paráda, to je iná mašina" kuká na mňa, ako tam poskakujem..."zabudni na to" Krv mi stuhla v žilách. Mačacie očká " prosííííím!". Odvrkla: "nie!!! To by bola už tretia moto za dva roky!!"

A tak som ju doma po nociach a spoločne strávených víkendoch pomaly, ale isto spracovával :). ZR-7 išla do dobrých rúk a ešte v ten istý týždeň stála ZZR-ka na dvore. Krásna, čierna, veľká...Radosť, ktorá nepozná hraníc. Bola trošku zanedbaná, tak si vravím: Umyjem ju, naleštím, pôjde k mechanikovi na prehliadku. A tak aj bolo. Pár priateľov a známych mi odporučilo dobrého mechanika. Slnko nádherne svietilo, bezvetrie, na ceste málo áut a k mechanikovi cca 20 km. Čo viac som si mohol priať?? Vysmiaty ako lečo som sa z rešpektom presúval do cieľa. Po príchode k nemu som ho asi za 5 minút našiel. Vravím: "kúpil som si toto moto, potreboval by som na to kuknúť." On: " daj sem, preveziem sa" sadol, pozerám ako si dáva koliečka, vychutnávam si ten nádherný chrapľavý zvuk. Keď pri mne zastavil a zosadol povedal niečo, po čom mi môj entuziazmus úple opadol: " moto je krivá". "ČOŽE???" Zachraptal som. Vedel som, že bola padnutá, ale TOTO? V momente mi v hlave prebehla kalkulácia, že čo to ešte bude stáť. Čo iné mi ostávalo? Predať som ju nechcel, v tej dobe ich na trhu moc nebolo a ja som taký, že keď niečo chcem, tak to jednoducho musím mať. Tak som mu ju tam nechal. Bol akurát koniec sezóny, tak mi neprítomnosť moto v garáži moc nevadila a jej stav vyžadoval nápravu...

Počas zimy som bol z mechanikom aj s moto v kontakte :D Rozobral ju, rám išiel do profi firmy na rovnaciu stolicu, prebehla výmena výfukov za originály ( nedokážem pochopiť, prečo niektorí ľudia montujú na takéto moto ladené výfuky ), nákup nového obutia, výmena všetkých prevádzkových kvapalín, výmena prednej vidlice za novú ( pôvodná bola rovnaná ), celkové prečistenie a namazanie pohyblivých dielov, výmena ložísk, nastriekanie celého rámu po oprave do pôvodnej farby, poskladanie celej moto, nastavenie synchronizácie karburátorov, výmena gumenných prechodiek sania medzi motorom a karburátormi, nové sviečky.... Viete si asi všetci živo predstaviť, čím som prešiel. Ale neľutujem. Teraz som si 100% istý, že motocykel je vo vynikajúcej kondícii a môžem sa naň spoľahnúť. Po tejto generálke som na nej najazdil za rok 17500km bez akejkoľvek poruchy. A teraz k samotnej moto. Je to ročník 1994, rozhodol som sa pre ňu, pretože sa mi neskutočne páčila ( aj po 15 rokoch je dizajn skutočne zaujímavý ) , bola kapotovaná a silná. Keď už hovoríme o dizajne a vonkajšom prevedení: moto má veľmi účinnú kapotáž. Ani pri vyšších rýchlostiach na nej nefúka, ochrana pred vetrom je výborná. Kolená sú úplne zakryté kapotážou a jej tvar ochraňuje pred vetrom aj ruky na riadidlách. Pri jazde v daždi je aj ochrana pred vodou účinná. Pri normálnej jazdeckej pozícii je mokrá jedine prilba, pokiaľ nezastavíte (samozrejme). Celkový posed na motocykli je príjemne turisticky preklonený, nieje to žiadna superšportová váľanda.

Tvar riadidiel a ich poloha je vyhovujúca a moto veľmi dobre padne do ruky. Ani po dlhej jazde som sa necítil unavený a nepociťoval som žiadne syndrómy, aké som mal na naháči-bolesť zápästí, bolesť chrbta, tŕpnutie rúk. Sedadlo jazdca aj spolujazdca je veľké, príjemne tvarované a dosť pohodlné. Priestor pod sedadlom umožňuje umiestniť tak akurát lekárničku, sadu na lepenie defektov, antipich spray, pár žiaroviek a poistiek. Za sedadlom sa nachádza akési držadlo pre spolujazdca, ktorý ho využije jedine v prípade, že sa chce nechať niekde stratiť ( pri výkone 151Hp to nieje problém ). Ja používam držadlo vtedy, keď dávam moto na centrálny stojan. Aj podľa mojej ľadvinky je sedadlo spolujazca pohodlné, nohy nemá moc pokrčené, proste tak akurát. Za jazdy sa drží buď mňa, alebo rukami okolo mňa sa opiera o nádrž. Ja meriam asi 176 cm, ale moto je dosť veľké, bez problémov sa tam poskladá aj vyšší jazdec. Pri namontovaní kufra problém zo strácaním spolujazdcov odpadá. Motocykel je celkovou konštrukciou veľmi vhodný na turistiku zo spolujazdcom a batožinou, ale vôbec sa nebráni športovejšej jazde. Nieje to žiadny čistokrvný športovec, ale aj po 15-tich rokoch dokáže ponaháňať moderné superšporty. Výhodou je nielen výkon motora (151 koní) ale aj vyššia hmotnosť (269 kg Prevádzkovej hmotnosti), pri ktorej moto neposkakuje nekontrolovateľne po ceste a po dobrom zahriatí pneumatík znervózňujete

jazdcov na oveľa mladších superšportových strojoch idúcich pred Vami. Týmto sa dostávam k pohonnej jednotke. Motor je radový, vodou chladený štvorvalec so štyrmi ventilmi na valec, objem 1052ccm, kompresný pomer je 11:1, plnený štyrmi karburátormi Keihin a dodatočným primiešavaním čistého vzduchu do výfukového potrubia z dôvodu zníženia emisií a lepšieho dohorenia zmesi. Poskytuje maximálny výkon 112Kw, 151 koní pri asi 9000 ot/min. a krútiaci moment 110 Nm pri 8500 ot. Pri takýchto hodnotách nieje vôbec potrebné hnať to do takýchto extrémov, motor krásne zaťahuje už odspodu jazda pri 3000ot/min je bezproblémová, aj keď motoru to viac chutí od 3500-4000 ot a vyššie. Keď sa už dostanete nad tých 6000, už tam začína prílev neskutočne masívneho a nikdy nekončiaceho výkonu aj vďaka RAM-AIR systému, čo je náporové sanie, ktoré pri určitej rýchlosti vyvíja tlak na hladinu benzínu v karburátoroch, pri čom sa tento benzín rýchlejšie dostáva a rozprašuje v difúzore. O dostatok benzínu sa stará dopravné membránové palivové čerpadlo, ktoré ťahá palivo z 24 litrovej nádrže. Pri normálnej jazde sa dá dosiahnuť veľmi prijateľná spotreba okolo 4,5 litra. Olejovú náplň motora tvorí 3,5 L motorového oleja 10W40, v ktorom beží aj prevodovka a spojka.

Olej je chladený samostatným chladičom umiestneným na prednej strane motora pod veľkým chladičom vody. Spojka je ovládaná hydraulicky a jej dávkovanie je citlivé a presné. Výkon motora sa ďaľej dostáva cez manuálnu 6-stupňovú prevodovku a sekundárny reťazový prevod na zadné koleso, ktoré sa štandartne obúva do pneu 180/55, zr 17. Radenie rýchlostí je hlučnejšie, (majitelia Kawasaki vedia o čom hovorím) ale presné a s krátkymi dráhami. K podvozku nemám osobne žiadne výhrady. Predná klasická teleskopická vidlica má nastaviteľnú tuhosť pruženia a nastavenie spätného tlmenia. Vzadu sa o pohodu jazdy stará jeden centrálne umiestnený tlmič, ktorý je tak isto nastaviteľný v tuhosti pruženia a sily spätného útlmu. S tým nastavením útlmu je to celkom dobré, ( dá sa nastaviť zospodu motocykla ) ale pri nastavovaní tuhosti pružiny musíte celý tlmič komplet z motorky vymontovať. Pri správnom nastavení podvozku je jazda príjemná a motorka nejaví známky nekľudu. tak isto pri športovejšej jazde. Predok brzdí dvojica kotúčov o priemere 310mm s dvojicou štvorpiestikových strmeňov. Zadná brzda je jednokotúčová s dvojpiestikovým strmeňom. Brzdiaci účinok bŕzd je na takúto ťažkú motorku úplne postačujúci, aj keď predná brzda by mohla byť citlivejšia. Pneumatiky sú rozmeru 120/70 zr17 predná a 180/55 zr17 zadná.

Pri turistickej jazde a vhodnom výbere pneu s ohľadom na hmotnosť motocykla je ich výdrž okolo 10-12000km. Momentálne mám obuté vpredu Michelin Pilot road a vzadu Bridgestone battlax BT 52, ktoré majú najazdené 9000km a sú stále v poriadku. Aj pri takomto obutí nieje problém položiť moto a pustiť iskričky z "HERO TABS" ( to sú tie šróbiky na spodu stupačiek ). Vzhľadom na vyššiu hmotnosť motocykla a výkon motora je moto určená skúseným jazdcom, je úplne nevhodná pre začiatočníkov a pre nežnejšie motokočky. Ja sám mám problémy s hmotnosťou stroja hlavne pri manipulácii na mieste a pri otáčaní sa na úzkych miestach. Pri jazde moto zrazu stratí polovicu svojej hmotnosti, dá sa ľahko viesť do zákrut a jeho správanie je kľudné a predvídateľné. Jej výkon Vám umožní bezpečne predbiehať a riešiť situácie, kde by iní už brzdili jednoduchým otočením plynovej rukoväte. Je to vynikajúci motocykel na turistiku a keď si naň zvyknete, bez problému jazdí po meste. Používam ju takmer každodenne aj na dochádzku do zamestnania, doteraz bez porúch a nedostatkov. Pre mňa je to ideálny motocykel.

Moja láska.

Peter