Švajčiarske dopravné múzeum v Lucerne uchováva mnoho hmatateľných dôkazov o výrobe motocyklov v krajine. Medzi pomerne známe značky, prezentované pod označením Motosacoche, Condor, Universal, Moto-Réve alebo Moser, existovali aj menej známe firmy, fungujúce vo svojej dobe pod označením AMI, Amsler, Darling, Dufaux, Imholz, Motocyclette, M.V., Perfecta, Royal alebo Schwalbe. Pre mnohých vyznávačov jednej stopy je dnes málo známym pojem aj bývalá motocyklová značka Zehnder, pôsobiaca v meste Gränichen pri Aurau.

Pôvodná továreň J.Zehnder & Sohne AG pôsobila vo svete motocyklov necelých dvadsať rokov, v rokoch 1923 až 1940. Počiatky tejto firmy, ktorá sa krátko zaoberala aj výrobou bicyklov, ale siahajú až do konca devätnásteho storočia. V roku 1895 založil Jakob Zehnder, ktorý mal rovných tridsať rokov, svoju prvú mechanickú dielňu. Keď potom v roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, vyrábal jeho malý rodinný podnik (mal sedem synov, ktorí mu v podnikaní pomáhali) vysoko kvalitné stroje v podobe fréz a špeciálnych brúsok, ktoré neskôr našli svojich odberateľov až v ďalekom Japonsku. V tej dobe sa ich firma stala zástupcom nemeckého výrobcu bicyklov, motocyklov a automobilov značky Adler. Podľa spomienok syna zakladateľa podniku, Hanse-Jakoba Zehndera, ktorý v roku 1986 pri jednej tlačovej konferencii vyjadril novinárom, že v tej dobe odbyt Adleru nebol príliš významný. Ku podivu šťastnejším krokom sa ukázala spolupráca s francúzskym zbrojným priemyslom v prvých vojnových mesiacoch, ktorá pomohla firme prežiť aj v tejto, pre Európu neľahkej dobe. Keď potom v roku 1918 vojna skončila, začal sa podnik obzerať, tak ako desiatky ďalších strojárenských podnikov, po novej výrobnej náplni. Aj napriek tomu, že mala firma v tej dobe len tridsať zamestnancov, mala so stavbou obrábacích strojov a trubkových rámov na bicykle dlhodobé skúsenosti. Preto niet divu, že už v roku 1920 zamýšľa Zehnder & Sohne AG skúsiť výrobu motocyklov vlastnej konštrukcie. Motocyklu, síce ľahkého a výrobne nenáročného, ale spoľahlivého a cenovo dostupného.

Uplynuli ešte ďalšie tri roky než sa v roku 1923 definitívne objavili prvé sériové motocykle novo vzniknutej značky, ktorých regulérny predaj začal v nasledujúcom roku 1924. Priekopníkom medzi strojmi Zehnder, sa svojou stavbou už na prvý pohľad od európskej konkurencie líšil a zároveň potvrdzoval, že sa jedná o ľahký a jednoducho ovládateľný stroj. Ako pohonná jednotka novému motocyklu poslúžil dvojdobý, horizontálne uložený trojkanálový jednovalec o objeme 110 cm3 postavený podľa nemeckého vzoru značky Cockerell a predstavovaný v roku 1921. Táto pohonná jednotka disponovala v švajčiarskej verzii výkonom 1,65 kW, čo motocyklu o hmotnosti 55 kg umožňovalo rýchlosť 60 km/h. Jeho trubkový rám sa od polovičky jeho dĺžky znižoval čím sa znížila aj výška sedadla nad vozovkou. Taktiež usadenie palivovej nádrže bolo neobvyklé, nachádzala sa tesne nad pozdĺžne uloženým motorom. To všetko sa postaralo o nízko položené ťažisko motocyklu a zlepšenie jazdných možností už aj tak ľahkého vozidla. Zapaľovanie zaobstarala za motorom posadená magneto Bosch. Zadné koleso poháňal pryžový klinový remeň. Tiež primárny prevod pôsobil prostredníctvom klinového, plne zakrytého remeňa. Predná paralelogramová vidlica Webb mala horizontálne aj zvislé odpruženie. Prednému kolesu síce chýbala brzda, ale zadné koleso sa mohlo pochváliť hneď dvoma nezávislými brzdami. Predná, ľavým pedálom ovládaná brzda je z vonkajšej strany žliabku remenice bicykla, ručná brzda na je na kormane z vnútornej strany remenice. Dvojstupňová prevodovka mala ručne riadené ovládanie pod sedadlom, na prvý prevodový stupeň mohol stroj zdolať stúpanie  v sklone až 20%. Podľa dobových materiálov spotrebovala stodesiatka na rovnej ceste 1 liter paliva na vzdialenosť 40 km.

Zaujímavosťou z histórie prvých „ležatých jednovalcov" Zehnder je aj celý rad dosiahnutých športových úspechov, ktoré sa odrazili aj v reklame. Už v júli v roku 1925 odštartovalo sedem jazdcov na týchto strojoch vo veľkej vytrvalostnej jazde Švajčiarskom na trase vedúcej z Bernu cez Lucern a s cieľom v Curychu, ktorá behom 700 km zahŕňala aj náročné horské stúpania. V kategórii do 125 cm³ došlo všetkých sedem štartujúcich na zlatú medailu, keď mal ich víťaz G. Sager ešte lepšie konečné umiestnenie než víťaz silnejšej kategórie do 175 cm^{3 .} O rok neskôr zvíťazil syn zakladateľa Ernst Zehnder v medzinárodnej jazde spoľahlivosti Paríž - Nice opäť v kategórii do 125  cm³ a Walter Widmer zvíťazil v 5. ročníku závodu do vrchu Klausenpass. V závode na okruhu okolo Staufbergu potom obsadili jazdci na zehnderoch krásne prvé tri miesta v kategórii. Veď najlepší jazdec značky Otto Graf zdolal trať priemernou rýchlosťou 68,5 km/h, čo bol na motocykel o tak malom objeme vo svojej dobe úctyhodný výkon. V roku 1927 zvíťazil v diaľkovej jazde Paríž - Nice opäť motocykel Zehnder. Množstvo úspešných štartov v celej rade športových podnikov, podčiarknuté aj dvojnásobným víťazstvom v náročnej jazde Paríž - Nice v rokoch 1925 a 1927 sa odrazili aj v reklame a nielen na stránkach reklamných prospektov, ale aj v pomenovaní týchto typov. Od roku 1928 bol tento úspešný motocykel pomenovaný na počesť víťazstva ako model Paris-Nizza a to hneď v dvoch variantoch. Prvá cestovná verzia, označovaná ako Touren-Modell, vybavená pohodlnými stupačkami, nosičom batožiny, zadným stojanom, dvomi brašnami, prípadne aj acytelénovým osvetlením a balónovou trúbou, bolo možné kúpiť za 885 frankov. Skromnejšie vybavený Sportmodell si mohol zákazník zaobstarať oveľa lacnejšie, za 725 frankov. Pamätalo sa aj na dámsku klientelu, ktorá si mohla zaobstarať stroj vybavený pre dámy s vyhovujúcim otvoreným rámom a s premiestnenou palivovou nádržou.  Firma sa ešte v tridsiatich rokoch snažila presadiť s motocyklami väčších kubatúr, čo mala zabezpečiť aj úzka spolupráca s nemeckým výrobcom motocyklov Standard. Znižujúci sa dopyt po motocykloch Standard-Zehnder neodvrátil ani na sklonku tridsiatich rokov vyrábaný, krásny a dnešnými zberateľmi vyhľadávaný vidlicový štvordobý dvojvalec SV s motorom MAG o objeme 850 cm³. Po druhej svetovej vojne sa už produkcia motocyklov v meste Gränichen neobjavila.

Štýlový dobový plagát s vyobrazením motocyklu Zehnder, umiestnený v prijímacej hale pôvodného závodu, ktorý bol ešte pred niekoľkými rokmi známy ako producent výhrevných telies a radiátorov, je nemým svedectvom slávneho obdobia histórie tohto podniku.