Prvý vidlicový dvojvalcový motor bol použitý v modeli 5 D v roku 1909. Objem valcov zovretých v uhle 45 stupňov činil 819 cm3 (50 ci) pri vŕtaní 3 a zdvihu 3,5 palca. Motor s F-hlavou mal zapaľovací magneto Bosch a dával výkon 5 kW, necelých 7 koní, čo bol dvojnásobný výkon oproti doposiaľ vyrábaným jednovalcovým motorom. Problém bol ale v jeho plnení. Nedokonalý karburátor nedokázal zvládať obidva valce, čo sa mimo iného prejavovalo problematickým štartovaním, ale najmä nepravidelným chodom ohrozujúcim bezpečnosť jazdy. Keď sa k tomu pridali aj problémy s večne padajúcimi sekundárnymi remeňmi, bol tento model jednoznačne hodnotený ako neúspešný.

HD Model 11-B

Vyrobilo sa ho iba 27 kusov. Navzdory veľmi úspešným predajom a masovej obľube jednovalcových motocyklov Harley-Davidson neopustili tvorcovia svoju geniálnu víziu a v roku 1911 prišli s ďalšou verziou V-Twinu, označenou 7 D. Ten bol predovšetkým v spoľahlivosti motora podstatne lepší, problémy sekundárneho prevodu riešil napinák. Existujú čísla o celkovej výrobe modelu 7 (5625ks), konkrétny údaj o type 7 D nie je možné dohľadať. V priebehu nasledujúcich rokov došlo k ďalšiemu úspešnému vývoju Objem motora sa zväčšil na 990 cm3 (61 ci), bola zavedená spojka v náboji zadného kolesa, neskôr s dvojstupňovým prevodom, sekundárny prevod reťazou, kick štartér, náboje a brzdy vlastnej konštrukcie a výroby, ploché stúpačky, zakryté pružiny ventilov, sedlo so systémom odpruženia Full Floating alebo osvetlenie, ešte s karbidovým zdrojom.

HD Model 11-C

Skutočne zlomový bol rok 1915 s príchodom modelu 11. Číslovka označovala výrobný rok, teda 11 od roku 1904, ktorý výrobca zvolil za nultý ročník. V tomto roku už množstvo vyrobených dvojvalcov prekonalo produkciu jednovalcových modelov 11 B a C s motormi o obsahu 575 cm3 (35 ci). Úpravami dvojvalcov sa stal Harley-Davidson jednoznačne svetovou jednotkou vo vývoji motocyklov tej doby. 11 bola už miesto ručného mazania motoru vybavená automatickou olejovou pumpou. Litrový motor dával 7,5 kW a bol uložený v komfortnejšom uzavretom jednotrubkovom ráme s vahadlovou prednou vidlicou. Stroj bol vybavený iba zadnou expanznou brzdou. 28 palcové kolesá boli u všetkých harleyov štandardom. Stroj dosahoval maximálnu rýchlosť okolo 100km/h. Hmotnosť sa pohybovala približne okolo 140kg.

HD Model 11-F

Existovali 4 produkčné verzie: 11 E ako jednorýchlostná a 11 F s tromi prevodmi radenými pákou na ľavej strane nádrže. Bolo ich vyrobených 1275 prípadne 9855 ks a stály 240 a 275 dolárov. Verzie 11 H a 11 J boli identické ako predchádzajúce dve, ale boli vybavené generátorom a kompletným osvetlením a húkačkou. Tých sa vyrobilo 140 (!) resp. 3719 ks za cenu 275 alebo 310 dolárov. Z čísel je jasné, že viacrýchlostný Harley bol jednoznačne bestsellerom. Celkom sa modelu 11 vyrobilo 16 490ks. Dodávali sa rovnako ako pôvodný slávny „Silent gray fellow" v šedej farbe s červeným, modrým, čiernym a zlatým linkovaním. Okrem týchto modelov vyrobil H-D aj 188ks odľahčenej a vyladenej závodnej verzie 11 K. Pri zrode týchto strojov stále Bill Ottaway, bývalý pretekár, ktorý zlomil spočiatku značný odpor vedenia firmy z Milwaukee k pretekaniu. Prvá závodná sezóna pre Harley bola práve v roku 1915 a bola úspešná. Jazdec Otto Walker dvakrát zvíťazil vo veľmi prestížnom závode na 300 míl, keď dosahoval maximálnu rýchlosť cez 160km/h.

HD Model 11-E

Ešte v tomto roku vyvinul tým okolo Ottawaya pretekársky špeciál H-D Racer s osemventilovým dvojvalcom s polovičnými spaľovacími priestormi o výkone 50 koní pri 4000 (!) otáčkach. Tento „závoďák" pri hmotnosti necelých 120 kg dosiahol na svoju dobu neuveriteľnú rýchlosť cez 180km/h. Aj keď motor s vysokou kompresiou mal značný brzdný účinok, tak predstava „prízemného letu" na takmer bicyklových pneumatikách, s jedinou málo účinnou brzdou a s takmer nulovým pérovaním, zvádza k myšlienke o hrdinstve.

Okrem Ottawaya sa na vývoji, ktorý stál cez 25 000 dolárov, čo boli v tej dobe obrovské peniaze, podieľal aj Angličan Harry Ricardo. Do značnej miery vývoj financoval, ale jeho najväčší prínos spočíval v konštrukčných zlepšeniach motora, a to predovšetkým rozvodu. V tejto dobe si Harley-Davidson začal uvedomovať, aký dôležitý nástroj v konkurenčnom boji je pretekanie, a že má značnú šancu proti najväčšiemu rivalovi s osemventilovými Indiany. Súboj s Indianom sa v nasledujúcich vojnových rokoch, a to nielen na pretekárskych dráhach, silne zostril, ale to už je zase iný príbeh. V tej dobe sa V-Twin jednoznačne presadil ako dominantný rys motocyklov Harley-Davidson.

VIDEO: HD novinky 2009