Predraženie:
Veľakrát budete platiť viac než miestny, zmierte sa s tým. Aj miestny boháči (napr. zámožní ľudia z veľkých miest) platia viac než miestny chudobní. Zjednávajte. Niekedy je trapné hádať sa kvôli jablkám predraženým o 5 Sk. Nemali by ste ale platiť akúkoľvek cenu, ktorú vám povedia. Kazíte im ceny ďalším cestovateľom a dokonca môžete sklamať predávajúceho, ktorý sa tešil na pekné vyjednávanie. Vysvetľovanie, že ste z chudobnej východnej Európy už nezaberá tak ako skôr. Však už to tiež nie je pravda.

Dodatočné zvýšenie ceny:
Cenu si vždy dohodnete pred tým, ako tovar alebo službu spotrebujete (napr. taxi, jedlo v reštaurácii, sprievodcu a pod.). To ale niekedy nezabráni tomu, aby po vás miestny borec potom chcel viac, než koľko bolo dohodnuté (najčastejšie sa s tým stretnete v Číne). To sa nebojte striktne odmietnuť.
Pozor na to, aby ste si naozaj na začiatku rozumeli. Je cena v miestnej mene alebo v dolároch? Za hodinu alebo celková (v taxíku)? Čo presne zahrňuje? Je to cena pre jedného alebo pre dvoch?
Pozor na číslovky - napr. v perštine sa píše päťka podobne ako naša nula. Stretnete sa aj s písaním bodiek namiesto núl (častý dôvod nedorozumenia - Číňan napíše „12", čo je stodvadsať, ale Slovák číta dvanásť s cenou dychtivo súhlasí).

Výhodná kúpa:
Myslite si radšej, že žiadne fantasticky výhodné nákupy neexistujú. Samozrejme, väčšina bežných vecí ako jedlo, oblečenie alebo elektronika je lacnejšie ako u nás. Ale ponuky supervýhodných nákupov tovaru ako zlato, drahokamy, perly alebo koberce odmietnite! Jednak nepoznáte akú kvalitu kupujete a hlavne neverte, že to doma alebo o 200 km ďalej predáte s obrovským ziskom, ako vám budú nahovárať. Keby to bolo tak jednoduché, dávno by to robili všetci.

Starožitnosti:
Spráchnivelý koberec, soška, zašlý strieborný ornament - kúpte si starožitnosť! 300 rokov starého Budhu možno vyrobiť behom pár mesiacov. V Indonézii sme videli malú výrobňu takých starožitností. Nové sošky sa máčali vo vode, otĺkajú sa a podobne, aby „získali roky". Neverte každému tvrdeniu o starom suveníre, ktorý si chcete kúpiť. Občas sa ale s naozaj starými vecami môžete stretnúť.

„My brother has carpet factory"
Môj brat vyrába koberce - alebo čokoľvek iné, čo akurát chcete kúpiť - a preto si to môžete najlepšie nakúpiť u mňa. Klasické tvrdenie dohadzovačov. K tomu ešte pridajú, že sú študenti doma na prázdninách a matka alebo sestra sú choré. No nekúpte u nich.

„Študenti" angličtiny:
Keď niekto hovorí, že je študent angličtiny a chce si ju s vami precvičovať, je to buď naozaj študent angličtiny alebo rovnako často je to nejaká finta. Môže spočívať v mnohom - bude chcieť peniaze za sprievodcovské služby, nenápadne vás dovedie do „najvýhodnejšieho" obchodu či hotelu (kde potom dostane províziu). Zároveň je ale veľa ozajstných študentov angličtiny, ktorí len chcú byť priateľskí a využiť príležitosť k precvičeniu cudzieho jazyka.

„Včera sme sa predsa stretli!"
Keď vám niekto tvrdí, že ste sa včera stretli v reštaurácii (v autobuse, vo vlaku ste išli v rovnakom kupé, v hoteli atď.) a vy si ho nepamätáte, je to najskôr finta. Môže mať rôzne pokračovanie, vyhnite sa tomu.

Oficiálna turistická kancelária:
Na cestách sa stretneme s tým, že miestny podnikatelia si v snahe podporiť svoj business k svojmu menu pridávajú slovíčka ako „official", „approved by", „recommended by", „government shop" a podobne. Iní sa zase budú preukazovať preukážkou oficiálneho sprievodcu. Tvrdšia varianta je, keď vám budú tvrdiť, že si k prehliadke určitej pamiatky musíte vziať sprievodcu.

Hotel je plný:
Keď vám taxikár hovorí, že hotel, kam chcete ísť, je plný, znamená to, že tam nedostane dobrú províziu. Náhodou vie o inom, ktorý je dobrý a má voľno (a kde províziu dostane). Trvajte na tom, kam chcete ísť. „Hotel je zatvorený", „Hotel je špinavý" a „Hotel je ďaleko od centra" alebo napríklad „v tejto štvrti sú pouličné nepokoje" znamená opäť len, že inde dostane vyššiu províziu. Ďalšou variantou tejto finty kombinovanej okrem toho s „my brother has a carpet factory" alebo „just look (pozri nižšie)" je, keď vám niekto tvrdí, že pamiatka, do ktorej smerujete je v rekonštrukcii alebo pokiaľ ide napríklad o chrám, že je zatvorený kvôli posvätným obradom, a miesto toho vám ponúkne iný, zábavnejší program, hádajte aký.

„Just look"
Občas vám rikšák alebo niekto podobný bude vnucovať, aby ste sa „len pozreli" a na chvíľočku zastavili v nejakom obchode. Je to opäť pre to, že z čohokoľvek, čo tam kúpite, dostane províziu (niekedy aj vtedy, keď nič nekúpite). Nerozčuľujte sa a pamätajte, je to chudobný človek, za svoje služby dostáva pár korún.

Výmena peňazí:
Vo vlastných rukách si pomaly a v kľude prepočítajte, či ste dostali toľko, koľko ste mali. Požičajte si na to kalkulačku, vypočítať z hlavy 170 x 8190 je zložité (ale pozor, na Bali nám raz požičali kalkulačku naprogramovanú tak, že výsledok bol o 10% nižší - požičali sme si ju a prepočítali to... a až vonku nám to došlo). Na hraniciach meňte len minimum. Býva tam najhorší kurz, najviac podvodníkov a tiež ešte nepoznáte miestne bankovky, tak neviete, či vám nedajú dávno neplatné alebo falošné.

Falošná polícia:
Zastaví vás policajt, ktorý chce vidieť doklady a peniaze. Buď rovno utečie alebo vám z peňazí nenápadne niečo vezme. Nikdy nedávajte svoje cennosti nikomu na ulici. Trvajte na tom, že mu ich ukážete na policajnej stanici alebo v hoteli.