Niektorí ich nemajú radi, iní sú naopak nimi nadšení, no väčšina z nás policajtov vníma ako ochrancov poriadku, ktorých rešpektujeme. Ak sa o policajtov zaujímate trošku viac, môžete zadarmo navštíviť ich špecializované múzeum. Polícia Slovenskej republiky má vlastné múzeum, v ktorom dokumentuje históriu, vývoj a súčasnosť polície na území Slovenskej republiky. Múzeum sídli v Starom Meste na Gunduličovej ulici č. 2.

Múzeum polície Slovenskej republiky patrí medzi špecializované múzeum, ktoré je v rámci Slovenska unikátne.

Stála expozícia múzea sa člení do troch základných častí:

1. História, vznik a vývoj bezpečnostných zborov na území Slovenska do roku 1989

2. Vznik a súčasná činnosť Policajného zboru SR

3. Tematická časť - venovaná kriminalistike, dopravnej polícii, Interpolu a medzinárodnej spolupráci

K najvzácnejším zbierkovým predmetom múzea patria rôzne historické dokumenty súvisiace s činnosťou polície a žandárstva z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie, ako aj prvej Československej republiky, originály uniforiem a ďalších výstrojných súčastí žandárstva, polície a finančnej stráže z rokov 1918-1939. Múzeum vlastní zaujímavú zbierku zbraní a súčasných uniforiem zahraničných policajných zborov. Návštevníci múzea si teda môžu prehliadnuť aj uniformy i zbrane príslušníkov zahraničných policajných zborov.

Múzeum polície SR je otvorené pre verejnosť v utorok až piatok od 10.00 do 14.00 hod.

Vstup je zdarma!

Kontaktné údaje:

Gunduličova 2, 812 72 Bratislava

Zdroj: www.minv.sk

Fotografie: www.minv.sk

Priaznivci talianskej značky výrobcu motocyklov Ducati majú možnosť pri návšteve Talianska pozrieť si históriu motocyklov v Ducati múzeu. Múzeum sa nachádza v meste Bologna na ulici Via Antonio Cavalieri Ducati, 3.

Múzeum má veľké, rozľahlé, výstavné plochy, ktoré siahajú na rozlohu niekoľko tisíc metrov štvorcových. Návštevníci Ducati múzea si tu môžu prezrieť celú históriu výroby motocyklov i výrobkov spojených so značkou Ducati.

Vystavené sú aj prvé motocykle, vrátane presláveného Cucciola. Múzeum mapuje celú históriu výroby od roku 1926 do dnešných dní, vrátane športových motocyklov a s nimi spojenými úspechmi.

Múzeum neobišlo dokonca ani obdobie, keď sa zakladatelia značky Ducati, teda trojica synov Anthonyho Ducatiho: Adriano, Bruno a Marcello zaoberali rôznorodou výrobou všeličoho: rozhlasových antén, elektrických strojov, filmových projektorov a dokonca aj holiacich strojčekov.

Vstupná hala múzeá má pre priaznivcov priam mystický nádych.

Múzeum Ducati je nesporne povinnou zastávkou nielen prívržencov značky Ducati, ale oslovia aj priaznivcov iných značiek motoriek a v rámci letnej dovolenky v Bologni ich určite ocenia aj turisti, ktorí práve neholdujú jednej stope.

Zdroj: www.ducati.com

Fotografie: www.ducati.com

Video: www.youtube.com

Drážovský kostolík si všimne každý kto prechádza z Nitry naprieč stredným ponitrím smerom na Hornú Nitru. Zastávka je vhodná aj pre motorkárov, pretože vystrieť stuhnuté údy a pokochať sa výhľadom do krajiny je naozaj povznášajúce.  Motocyklom sa dá dostať až priamo ku kostolíku, a niektorí motocyklisti to aj tak robia, no vhodnejšie je nechať motocykel zaparkovaný v uličke pod kostolíkom a prejsť sa peši. Tých 5 minút cesty skutočne nikomu neuškodí.

Drážovský kostolík sa malebne vypína nad krajinou v obci Drážovce, ktoré sú mestskou časťou Nitry. Zasvätený je sv. Michalovi Archanjelovi.  Strohá architektúra odhaľuje románsky pôvod, no aj po storočiach zaujme už z diaľky. Postavený bol v prvej polovici 11. storočia.  Niektorí historici spájajú jeho vznik s uhorským kráľom Štefanom, na ktorého pokyn mal byť kostolík postavený, čo však nie je celkom jednoznačné. Istými stavebnými úpravami prešiel kostolík aj v 12. a 13. storočí, keď nadobudol podobu, ktorú poznáme dodnes.

Nespochybniteľným faktom však zostáva, že patrí k jednym z najzachovalejších románskych pamiatok na Slovensku. Aj po storočiach si zachoval svoj pôvab a skromnú krásu, ktorá ho napriek menším rozmerom robí veľkým.  Hoci je stále kostolom, omše sa tu konajú iba zriedkavo. Výnimkou je iba jeden deň v roku, deň sv. Michala, teda 29. september, kedy sa tu koná svätá omša.

Kostolík je častým cieľom turistických zastávok.

Kostolík sa dostal aj na bývalú slovenskú päťdesiatkorunovú bankovku i dvojeurovú poštovú známku.  Kostolík sv. Michaela Archanjela i s návrším, na ktorom je postavený sa nachádza v CHKO (Chránenej krajinnej oblasti).  Pod kostolíkom možno vidieť odhalené skaly z bývalého kameňolomu.

Z návršia je panoramatický výhľad na celú Nitru.

Z kopca nad Drážovcami je krásny výhľad do krajiny.  Pri hmlistom počasí  Nitransky hrad svojou siluetou evokuje paralelu s kláštornym kostolom vo Francúzsku Mont-Saint-Michel.

Historickou zaujímavosťou je blízkosť pohrebiska z 11. až 17. storočia, na ktorom archeológovia preskúmali 447 hrobov.

Obyvateľom Drážoviec sa takýto pohľad na kostolík objavuje každý deň.

Drážovský kostolík je vkusný z každej strany.

Foto: autor

Vidieť orloj na vlastné oči už nemusíte iba v Prahe. Aj na Slovensku máme jeden. Ten slovenský stojí v Starej Bystrici na Kysuciach a vznikol v roku 2009. Autorom návrhu je akademický sochár Loviška, do konkrétnej staviteľskej podoby ho uviedol Ivan Jarina. Jadro konštrukcie orloja tvorí 80 drevenných ramien.

V jednotlivých výklenkoch orloja stojí šesť bronzových plastík významných osobností našich dejín. Autori sa zamerali najmä na obdobie 19. a 20. storočia, ktorých zastupujú Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka z oblasti kultúrno-politického života a jazykovedci, kodifikátori spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák a Ľudovít Štúr.  Osobnosti najstaršieho obdobia slovenských dejín predstavujú knieža Pribina s kráľom Svätoplukom. Plastiky sú prepracované do detailov a impozantne pôsobia zo všetkých strán.  Okrem plastík osobností je súčasťou orloja aj sedem  slovenských apoštolov: sv.Cyril, sv. Metod, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Andrej-Svorad, sv.Bystrík a sv. Vojtech. Autorom sôch vyrezaných z topoľového dreva je ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína.

Najdôležitejšou časťou, samotným jadrom orloja, je však samozrejme astroláb, ktorý bol špeciálne navrhnutý s ohľadom na astronomické parametre Starej Bystrice. Jednotlivé fázy dňa sú farebne vymedzené čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a opäť červeným obzorom.  Výnimočné je i zobrazovanie tzv. pravého slnečného času, ktorý je unikátom spomedzi jestvujúcich orlojov na svete. Na kalendárnej doske ďalej orloj zobrazuje i jednotlivé fázy mesiaca, postavenie v rámci zverokruhu a významné slovenské sviatky.

Na záver ešte jedna perlička o zvonoch orloja. Odbíjací zvon sa nazýva sv. Juraj a druhý sa volá Riečnická Madona na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

V obci sa dá aj príjemne občerstviť a okolie je vhodné aj na pešiu turistiku, prípadne kratšie výjazdy.

Úvodná fotografia orloja pochádza zo stránky obce Stará Bystrica: www.starabystrica.sk

Obec Čičmany je známa maľovanými zrubovými drevenicami. Pred okolitým svetom je ukrytá v ochrane  Strážovských vrchov. Neďaleko obce pramení rieka Rajčianka.

Pre motorkárov je obec prístupná zo všetkých strán - z Rajca alebo Prievidze, z Považia cez obce Košeca a Zliechov a z Nitrianskeho Rudna. Táto cesta je najužšia, v zime neudržiavaná a má aj najhorší cestný povrch. Všetky cesty smerujúce do obce sa vyznačujú množstvom zákrut, preto sú vhodné aj pre skupinový výjazd viacerých motorkárov.

Súčasnú podobu získal skanzen v roku 1977, keď bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V tejto časti sa nachádza 110 objektov, z toho 36 má štatút národnej kultúrnej pamiatky. 

Považské múzeum  sa zameriava v jednotlivých objektoch expozícií na zobrazenie života, ľudového umenia, práce, bývania a krojov čičmianského regiónu.

Medzi stále expozície patria:

Radenov dom: Zo života a práce čičmianskeho ľudu
                        Z rodinného zvykoslovia

Dom č. 42:     Ľudové obydlie 

Bohatá ornamentálna výzdoba budov, ktorá slúžila na ochranu pred chorobami, škodcami a nepriazňou počasia. Preniesla sa aj na tunajší ľudový odev, ktorý je zhotovovaný z bieleho plátna a bohato zdobený ornamentmi, pestrými motívmi a technicky dokonalou kompozíciou.

Mimo drevenných zrubov stojí v obci aj murovaný barokový kostol so zachovaným hlavným oltárom a zemepanský kaštieľ z konca 18. storočia. Ten v súčasnosti slúži ako hotel a reštaurácia

Priamo v dedine je viacero penziónov, v ktorých sa dá prenocovať a najesť sa môžete v reštaurácii vedľa skanzenu. Ponuka reštaurácie sa zameriava najmä na slovenské špeciality (bryndzové halušky), ale na svoje si prídu aj rodiny s deťmi. V lete môžete okrem skanzenu využiť okolité hory na zber húb a liečivých rastlín, prípadne vyskúšať paraglajding na vrchu Javorinka. V zimnom období  funguje i lyžiarske stredisko Javorinka s nenáročnými lyžiarskymi trasami pre začiatočníkov a stredne pokročilých lyžiarov.

Otváracie hodiny Skanzenu Čičmany:

júl - august: Pon. - Ned. od 09:00 do 17:00

(posledný vstup o 16:30)

september - máj: Uto. - Ned. od 09:00 do 16:00

(posledný vstup o 15:30)

Cena vstupného:

Dospelí: 2 €

Deti od 6 do 15 rokov, študenti

dôchodcovia a ZŤP:            1,30 €

Deti do 6 rokov:  zadarmo

Rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 deti): 5,30 €

Použitie fotoaparátu a videokamery: 1 €

Fotografia k článku pochádza zo stránky http://www.slovakia.travel/.

Autorom fotografií je Ivan Hlobej.

Historické mesto Trenčín je známe predovšetkým Trenčianskym hradom, ale aj liahňou hokejových talentov. Od roku 2008 funguje v meste aj Múzeum kolies. Nachádza sa priamo pod hradným bralom, vedľa hotela Tatra. V jednotlivých expozíciách majú návštevníci možnosť vidieť vývoj kolesa od počiatku jeho vzniku cca. 3500 rokov pred naším  letopočtom v Mezopotámii až po súčasnosť. Pozornosť pútajú najmä drevené kolesá z 18. a 19. storočia, ako aj historické koče, reťaze a bezpečnostné systémy. Okrem kolies sú súčasťou aj exponáty historických vozidiel, z ktorých vyniká hlavne legendárny Ford  T (prezývaný Plechová Líza). V rámci popularizácie vedy je súčasťou aj projekt Vedecká hračka, kde si môžu návštevníci vyskúšať fyzikálne javy v praxi. Návšteva múzea je vhodná aj pre motorkárov s deťmi.

Viac informácií si môžete prečítať priamo na stránke múzea: http://www.muzeumkolies.sk/

Fotografie k článku pochádzajú zo stránky: http://www.slovakia.travel