Vidieť orloj na vlastné oči už nemusíte iba v Prahe. Aj na Slovensku máme jeden. Ten slovenský stojí v Starej Bystrici na Kysuciach a vznikol v roku 2009. Autorom návrhu je akademický sochár Loviška, do konkrétnej staviteľskej podoby ho uviedol Ivan Jarina. Jadro konštrukcie orloja tvorí 80 drevenných ramien.

V jednotlivých výklenkoch orloja stojí šesť bronzových plastík významných osobností našich dejín. Autori sa zamerali najmä na obdobie 19. a 20. storočia, ktorých zastupujú Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka z oblasti kultúrno-politického života a jazykovedci, kodifikátori spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák a Ľudovít Štúr.  Osobnosti najstaršieho obdobia slovenských dejín predstavujú knieža Pribina s kráľom Svätoplukom. Plastiky sú prepracované do detailov a impozantne pôsobia zo všetkých strán.  Okrem plastík osobností je súčasťou orloja aj sedem  slovenských apoštolov: sv.Cyril, sv. Metod, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Andrej-Svorad, sv.Bystrík a sv. Vojtech. Autorom sôch vyrezaných z topoľového dreva je ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína.

Najdôležitejšou časťou, samotným jadrom orloja, je však samozrejme astroláb, ktorý bol špeciálne navrhnutý s ohľadom na astronomické parametre Starej Bystrice. Jednotlivé fázy dňa sú farebne vymedzené čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a opäť červeným obzorom.  Výnimočné je i zobrazovanie tzv. pravého slnečného času, ktorý je unikátom spomedzi jestvujúcich orlojov na svete. Na kalendárnej doske ďalej orloj zobrazuje i jednotlivé fázy mesiaca, postavenie v rámci zverokruhu a významné slovenské sviatky.

Na záver ešte jedna perlička o zvonoch orloja. Odbíjací zvon sa nazýva sv. Juraj a druhý sa volá Riečnická Madona na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

V obci sa dá aj príjemne občerstviť a okolie je vhodné aj na pešiu turistiku, prípadne kratšie výjazdy.

Úvodná fotografia orloja pochádza zo stránky obce Stará Bystrica: www.starabystrica.sk

Obec Čičmany je známa maľovanými zrubovými drevenicami. Pred okolitým svetom je ukrytá v ochrane  Strážovských vrchov. Neďaleko obce pramení rieka Rajčianka.

Pre motorkárov je obec prístupná zo všetkých strán - z Rajca alebo Prievidze, z Považia cez obce Košeca a Zliechov a z Nitrianskeho Rudna. Táto cesta je najužšia, v zime neudržiavaná a má aj najhorší cestný povrch. Všetky cesty smerujúce do obce sa vyznačujú množstvom zákrut, preto sú vhodné aj pre skupinový výjazd viacerých motorkárov.

Súčasnú podobu získal skanzen v roku 1977, keď bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V tejto časti sa nachádza 110 objektov, z toho 36 má štatút národnej kultúrnej pamiatky. 

Považské múzeum  sa zameriava v jednotlivých objektoch expozícií na zobrazenie života, ľudového umenia, práce, bývania a krojov čičmianského regiónu.

Medzi stále expozície patria:

Radenov dom: Zo života a práce čičmianskeho ľudu
                        Z rodinného zvykoslovia

Dom č. 42:     Ľudové obydlie 

Bohatá ornamentálna výzdoba budov, ktorá slúžila na ochranu pred chorobami, škodcami a nepriazňou počasia. Preniesla sa aj na tunajší ľudový odev, ktorý je zhotovovaný z bieleho plátna a bohato zdobený ornamentmi, pestrými motívmi a technicky dokonalou kompozíciou.

Mimo drevenných zrubov stojí v obci aj murovaný barokový kostol so zachovaným hlavným oltárom a zemepanský kaštieľ z konca 18. storočia. Ten v súčasnosti slúži ako hotel a reštaurácia

Priamo v dedine je viacero penziónov, v ktorých sa dá prenocovať a najesť sa môžete v reštaurácii vedľa skanzenu. Ponuka reštaurácie sa zameriava najmä na slovenské špeciality (bryndzové halušky), ale na svoje si prídu aj rodiny s deťmi. V lete môžete okrem skanzenu využiť okolité hory na zber húb a liečivých rastlín, prípadne vyskúšať paraglajding na vrchu Javorinka. V zimnom období  funguje i lyžiarske stredisko Javorinka s nenáročnými lyžiarskymi trasami pre začiatočníkov a stredne pokročilých lyžiarov.

Otváracie hodiny Skanzenu Čičmany:

júl - august: Pon. - Ned. od 09:00 do 17:00

(posledný vstup o 16:30)

september - máj: Uto. - Ned. od 09:00 do 16:00

(posledný vstup o 15:30)

Cena vstupného:

Dospelí: 2 €

Deti od 6 do 15 rokov, študenti

dôchodcovia a ZŤP:            1,30 €

Deti do 6 rokov:  zadarmo

Rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 deti): 5,30 €

Použitie fotoaparátu a videokamery: 1 €

Fotografia k článku pochádza zo stránky http://www.slovakia.travel/.

Autorom fotografií je Ivan Hlobej.

Historické mesto Trenčín je známe predovšetkým Trenčianskym hradom, ale aj liahňou hokejových talentov. Od roku 2008 funguje v meste aj Múzeum kolies. Nachádza sa priamo pod hradným bralom, vedľa hotela Tatra. V jednotlivých expozíciách majú návštevníci možnosť vidieť vývoj kolesa od počiatku jeho vzniku cca. 3500 rokov pred naším  letopočtom v Mezopotámii až po súčasnosť. Pozornosť pútajú najmä drevené kolesá z 18. a 19. storočia, ako aj historické koče, reťaze a bezpečnostné systémy. Okrem kolies sú súčasťou aj exponáty historických vozidiel, z ktorých vyniká hlavne legendárny Ford  T (prezývaný Plechová Líza). V rámci popularizácie vedy je súčasťou aj projekt Vedecká hračka, kde si môžu návštevníci vyskúšať fyzikálne javy v praxi. Návšteva múzea je vhodná aj pre motorkárov s deťmi.

Viac informácií si môžete prečítať priamo na stránke múzea: http://www.muzeumkolies.sk/

Fotografie k článku pochádzajú zo stránky: http://www.slovakia.travel

Malebná obec Ľubochňa sa preslávila najmä známymi kúpeľmi. V obci sídli aj Národný endrokrinologický a diabetologický ústav, ale rád by som Vašu pozornosť upriamil na historickú budovu, ktorá je trošku menej známa vo svete a na Slovensku. Je ňou hydroelektráreň, ktorá bola prvou v Hornom Uhorsku. Funguje  od svojho vzniku v roku 1903 s prestávkou v rokoch 1964 až 1990 . Unikátom sú tri pôvodné Francisove turbíny z roku 1904, ktoré vyrábajú elektrinu dodnes. V prevádzke je vždy aspoň jedna z nich, pričom tá väčšia má hodinový výkon 200 kW. Pôvodne slúžila na pohon elektrifikovanej ľubochnianskej lesnej železnice, ktorá bola taktiež vtedajšou európskou raritou. Mala dĺžku približne 20 kilometrov. Spočiatku bola využívaná na pracovné účely, ale od roku 1921 tu fungovala aj verejná doprava. Dokonca počas SNP slúžila na zásobovanie partizánov v ľubochnianskej doline. Žiaľ,  v roku 1966 bola zrušená. Železnica sa v pôvodnej podobe nezachovala, no hydroelektráreň slúži a je možné ju navštíviť. Dokonca má i štatút národnej kultúrnej pamiatky. Unikátna historická rarita je naozaj iba kúsok z hlavnej cesty a spolu s okolím je vhodná na zastávku pri ceste týmto krajom Slovenska.

Fotografie k článku sú zo stránky: http://www.lubochna.sk (autor fotografií: Ing. E. Lovás).

Penzión v tichej časti Dolného Kubína vybavený vlastným stráženým parkoviskom. Na spodnom poschodí sa nachádzajú 4 dvojlôžkové izby a plne vybavená spoločná kuchyňa. Všetky izby sú vybavené sociálnym zariadením a TV. Na vrchnom poschodí sú dve trojlôžkové izby s TV a v podkrovnej časti ďalšie štyri lôžka. Okrem kompletne vybavenej kuchyne sa tu nachádza aj veľká spoločenská miestnosť s TV. V celom objekte je možnosť pripojenia k internetu cez bezdrôtovú sieť.