Tak sme sa rýchlo vybalili, osprchovali a šli do mesta, kde vyhrávala živá kapela, všetci sa neskutočne bavili a všetko naokolo žilo pravou talianskou atmosférou. Obdivujem Talianov ako sa vedia bez okolkov a zábran úplne prirodzene zabávať. Škoda, že slovenský národ je v tomto konzervatívnejší. Jediné čo ma zamrzelo, bolo že sme už nenašli jeden jediný bar, alebo reštauráciu kde by sme sa mohli najesť.

Zostala som teda hladná a to poriadne. Večernú atmosféru sme nasávali až do neskorej noci, kedy nás zmohla únava a šli sme si ľahnúť.

Ráno som doslova utekala na raňajky, ktoré boli typické talianske - dva sladké kroasanty a káva. Nič moc, ale vďaka aj za to. Potom sme sa šli pobaliť a hurá na miesto na ktoré som sa na našej ceste tešila asi najviac. Milujem totižto fontány a  Villa d'Este v Tivoli je rajom fontán a záhradnej architektúry. V taký letný, teplý deň táto návšteva bola úplne super. Dali sme si tam ešte kávu a už sme smerovali do ďalšieho rušného mesta Talianska - Neapol.

FAKTY O MESTE A MIESTA KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

TIVOLI:

- malé mestečko situované 30km východne od Ríma. Dobyli ho Rimania v roku 338 p.n.l. Dnes sa na jeho kopci stavajú luxusné vilky a domy. Najznámejšia je Villa d'Este, ktorá bola postavená v roku 1550, meno dostala podľa patróna Kardinála Ippolito d'Este. Nachádza sa v zozname pamiatok UNESCO a je považovaná za majstrovské dielo talianskej architektúry a hlavne záhradného dizajnu. V rozsiahlej terasovitej záhrade sa nachádza vyše 500 trysk, fontán, jazierok a vodných žľabov, ktorých voda pochádza z rieky Aniene a z prameňa Rivellese, ktorý napĺňa nádrž pod nádvorím. Táto záhrada je zapísaná aj v zozname najväčších záhrad Talianska - Grandi Giardini Italiani. Z najvrchnejšej terasy je prekrásny výhľad na celý záhradný komplex i na rozsiahle údolie .Od vily sa smerom do záhrady po dvoch stranách tiahne schodisko. V tejto záhrade sa nachádza aj Dianina jaskyňa, ktorá je bohato dekorovaná freskami a kamienkovou mozaikou. Okrem iného stojí za povšimnutie aj ulička 100 fontán, Oválna fontána alebo Múzeum kníh, ktoré je situované hneď pri tejto fontáne. Ak sa budete niekedy nachádzať v tomto nádhernom okolí Ríma, určite si spomeňte aj na Vilu d´Este v Tivoli. Naozaj stojí za tú zastávku.

Do Neapolu sme prišli okolo obeda a tak dohoda bola jasná. Ideme si vychutnať obed do nejakej rušnej typickej neapolskej uličky. Nájsť takúto rušnú ulicu nebol žiadny problém, pretože Neapol je celý rušný, hlučný a typický taliansky. Pripadali sme si ako v nejakom akčnom filme, a čo sa týka manévrovania na preplnených cestách v centre mesta bolo top v celom Taliansku. Už nás neprekvapilo nič, ani ošuchnuté Cyrove kufre na motorke od auta a šťastlivo sme odparkovali v jednej z bočných ulíc. Našli príjemnú terasu, dali si obed a doslova s úžasom na tvárach sme sledovali bežný denný frmol v Neapole. Dnes sme sa nezamerali na žiadne pamiatky, len na pozorovanie ľudí a mesta. Rovno pri nás bola cesta, na ktorej bol taký ruch, že neprešla ani sekunda bez auta, rovno pri nás sa strhla hádka, ľudia na terase v reštaurácii odklepávali popol z cigariet rovno na zem. Treba to len zažiť aby to človek vedel správne pochopiť, ignorovať a hlavne sa nad tým vôbec nepohoršovať. Pozreli sme si ešte neapolský prístav a hor sa ďalej po našej trase.  

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

NEAPOL (Nápoli):

-„Vedi Napoli e poi muori - Vidieť Neapol a zomrieť". Veta, ktorá sa nadlho stala reklamným sloganom nielen samotného Neapola, ale celého talianskeho regiónu Kampánie. Lenže to bolo pred 220 rokmi. Dnes v tomto meste nenájdete davy turistov valiacich sa po uliciach, možno aj preto, že je opisované ako mesto plné zločinu, chudoby, smradu, špiny, prachu, znečisteného životného prostredia a dopravného chaosu. Je ale iba málo miest, ktoré Vás natoľko priblížia realite kypiaceho života na Talianskom juhu ako práve toto mesto a taktiež iba málo ľudí na celej zemi je tak energetických, bystrých, flexibilných a fatalistických ako sú ľudia práve v Neapole. Je to najživšie a najtalianskejšie mesto, ktoré sa nachádza v zátoke s charakteristickým profilom stále činnej sopky Vezuvu v pozadí. Najznámejšia španielska štvrť je plná života, úzke ulice sú zošnurované lankami, na ktorých sa neustále suší bielizeň. Ulice cítiť dráždivými vôňami rýb, plodov mora či čerstvých držiek, ktoré sú miestnou špecialitou. Je to aj mesto pizze, opery, rušných tržníc, futbalu, náboženstva, rodiny, organizovaného zločinu i drobných zlodejov. Je ale samozrejmé, že aj toto mesto je spojené s obrovským umeleckým a archeologickým dedičstvom, ktoré je výsledkom dlhej histórie mesta a pôsobením rôznych vládcov a kolonistov. V meste určite navštívte Museo Archeologico Nazionale, jedno z najvýznamnejších európskych archeologických múzeí. Zaujímavosťou mesta sú Nápoli Sotteraneo, starobylé podzemné tunely, pivnice a stoky, ktoré sa vinú neapolským podzemím. Určite sa tu zastavte na obed a len tak sledujte davy domácich ľudí v ich každodennom živote a mestskom chaose. 

Na cestách sme už šesť dní bez nejakej dlhšej prestávky, rozhodli sme sa, že sa ubytujeme niekde pri mori priamo pod Pompejami a strávime tam dve noci. Po dlhšom hľadaní nejakého hotelíka sme natrafili na malý kemp s veľmi dobrou cenou. Síce sme mali pocit, že stanujeme u niekoho na dvore, ale boli tu čistučké sprchy, toalety a majiteľ bol veľmi milý a ochotný. Dal nám kopu prospektov, mapiek a rád ako stráviť voľný čas. Tak sme si rozložili stany, kúpili v miestnych potravinách večeru a šli na pláž, ktorá bola od kempu vzdialená ani nie 50 metrov. Ráno sme sa nahodili do plaviek, vzali osušky a plní elánu sme išli relaxovať a opaľovať sa.  Veľké prekvapenie sme zažili, keď sme za denného svetla zbadali miesto kde si máme rozložiť deku. Pláž pôsobila ako malé smetisko a tak sme išli popri pobreží hľadať niečo krajšie. Asi pol kilometra bola verejná pláž, kde už ale bolo asi 20 ľudí na jeden meter štvorcový a tak sme to vzdali. Rozhodli sme sa, že si zaplatíme súkromnú, ale aj to nás hneď prešlo keď nám pani zahlásila že vstup je 50euro na hlavu. Ak by to bolo s raňajkami a obedom, poprípade aj s večerou, tak by cena bola určite adekvátna. No v cene bolo len lehátko a slnečník. Vrátili sme sa teda naspäť, našli sme si relatívne čisté miesto a rozložili sme sa tam na celý deň. Ale keďže všetci sme ľudia činu a relaxovať nás baví tak maximálne desať minút, už sme aj šli do miestneho baru a tam sme sa rozprávali až do poobedia. Ak v Taliansku zmeškáte čas obeda, musíte s apetítom vydržať až do neskorej večere. Skôr Vám bohužiaľ nič teplé nepripravia, ak vôbec natrafíte na otvorenú reštauráciu. Všetci sa pripravujú na večer a okolo 20:00 hod ich potom hromadne otvárajú. To bol aj náš prípad. Ako supy sme obchádzali všetky reštaurácie až do ôsmej, kde sme boli potom samozrejme prví.  Po večery, počas ktorej sme stále boli jediní v reštaurácii, sme odišli naspäť do stanov. Ráno sme sa zbalili, nechali motorky na parkovisku a miestnym vlakom na radu majiteľa kempu sme odišli do Pompejí. Cesta trvala ani nie 15 minút a zastávka bola rovno pred vchodom do mestečka. Prechádzať sa tade bol neopísateľný pocit, keď si uvedomíte koľko ľudí tu zaživa pochoval horúci popol. Ručička na teplomery trhla rekord a prechádzka medzi ruinami mesta sa stala horúcim peklom. Naspäť sme sa tiež vrátili vlakom, nasadli na motorky a odfičali do neďalekej dedinky, kde sme sa už museli s Cyrom, našim spolucestovateľom rozlúčiť. Naše cesty sa rozchádzali, on išiel do prístavného mesta Bari  a odtiaľ trajektom do Chorvátska, Maďarska a domov na Slovensko.

FAKTY O MESTE A MIESTA KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

POMPEJE (Pompei):

- nebyť jednej z najslávnejších pohrôm v dejinách, by toto mesto zostalo iba jedným z množstva menších nezáživných rímskych mestečiek. Miesto toho ho erupcia Vezuvu v roku 79 uchránila pre budúce generácie, keď boli všetky budovy s množstvom obyvateľov pochované pod horou sopečného popola. Vykopávky ruín mesta boli zahájené  v roku 1748, ale zatiaľ je odkrytá iba polovica celej plochy. Pompeje mali zhruba 25 000 obyvateľov. Najvýznamnejšie stavby, ktoré by ste mali vidieť v Pompejach sú mestské fórum (nachádza sa hneď za vchodom), dva najslávnejšie domy Casa dei Fauno a Vetti (kedysi patrili dvom bohatým bratom, na stenách sú ešte zachované maľby, ktoré patria medzi najkrásnejšie svojho druhu), dom Casa del Poeta Tragica (dom známy svojim mozaikovým nápisom „Cave Canem" - Pozor zlý pes), Teatro Grande (amfiteáter s vyše 5000 miestami na sedenie), menšie Teatro Odeon, Terme Stabiane (vtedajší kúpeľný komplex), Anfiteatro (patrí k najstarším a najzachovalejším existujúcim rímskym amfiteátrom) a na koniec asi najobľúbenejšie miesto návštevníkov - štvrť prostitútiek so zachovalým malým verejným domom i s kójami pre postele a s freskami znázorňujúcimi rôzne ponúkané služby. Človek keď sa prechádza mestom musí zákonite myslieť na množstvo obyvateľov, ktorým sa nepodarilo ujsť a boli udusený horúcimi plynmi. Pompeje boli behom niekoľkých hodín pochované pod sopečným prachom a popolom

My sme ďalej pokračovali v našej ceste cez Amalfské pobrežie smerom na mesto Salerno. Táto cesta bola veľkým estetickým zážitkom. Ak by ste niekedy boli v tejto oblasti Talianska, určite nevynechajte tento úsek, naozaj stojí za to. Malé dedinky popri pobreží vsadené do skál, serpentíny, rôzne stupne prevýšenia, kaviarničky, obchodíky s miestnou keramikou. Jedným slovom nádhera. Ja som milovníkom dobrej kávy v príjemnom a atypickom prostredí, tak som neodolala a zastavili sme v jednej kaviarničke s vysunutou terasou nad skalnatým pobrežím vyzdobenou množstvom kaktusov. To bola asi najlepšia pohoda pri káve v celom Taliansku. Odtiaľ sme smerovali rovno dole na juh pokiaľ sme vládali.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

AMALFSKÉ POBREŽIE (Costiera Amalfitana):

- pobrežie nachádzajúce sa hneď pod Neapolom patrí medzi najkrajšie pobrežné pásmo v celom Taliansku a je aj jedno z mála pobreží, ktoré patrí pod UNESCO. Strmé skalné útesy sa kolmo zvažujú až k vodám Tyrrhenského mora a po vrstevnici sa v skalnatom pobreží vinie približne štyridsať kilometrov dlhá cesta plná serpentín, malých viaduktov a tunelov, ktorými Taliani uprostred hôr sprístupnili vnútrozemiu niekoľko nádherných mestečiek. Majú krásne malé pláže, akoby vyrezané do zárezov medzi skalami, z nich vedú nahor k hotelom alebo penziónom príkre cestičky, alebo dlhé úzke schody. Nie je to lacné miesto, ceny ubytovania sa najmä v hlavnej turistickej sezóne šplhajú do závratných výšok. Nenájdete tam, ale preľudnené pláže priťahujúce masívnu turistiku. Mestečká Sorrento, Positano, Ravello, ale najmä najväčšie z mestečiek Amalfi - centrum takzvanej Morskej republiky, ktorá ako jedna zo štyroch morských republík medzi 9. a 13. storočím ovládala Stredomorie, sú posiate hotelíkmi, úzkymi uličkami s množstvom malých obchodíkov s umeleckými predmetmi.

Cesta bola príjemná a zišli sme skoro až dole na špičku Talianska. Do malého prímorského mesta Tropea sme došli už za tmy. Hľadali sme nejaké dobré miesto, kde by sme si len tak pod holým nebom postavili stan a skoro ráno odišli. Nič vhodné a bezpečné sa nám ale nepodarilo nájsť a keď sme zbadali vysvietený kemp, neváhali sme ani sekundu. Strážnik, ktorý bol pri hlavnom vchode nám nerozumel ani slovko a tak nám zahlásil „uno momento" a zašiel do otvoreného baru. Po asi 15 minútovom vyčkávaní vyšiel aj s nejakou potácajúcou sa pani, ktorá nám len ukázala smer kde boli sprchy a toalety a popriala dobrú noc. Nechcela od nás nič, ani doklady, ani peniaze. Bola už dosť „spoločensky unavená". A tak sme si po tme rozložili stan, hodili sprchu a išli sme do baru na jedno pivko, aby sme čo najrýchlejšie v tom neznesiteľnom teple zaspali. Ráno keď sme vstali a zbalili sa, išli sme búchať na recepciu, ale nikto nám neotváral a ani nočný strážnik tam už nebol. A tak sme naštartovali a odišli bez zaplatenia. Do Villy S. Giovanni sme mali už len pár kilometrov. Veľmi rýchlo sme sa zorientovali a už sme aj sedeli na trajekte smerujúcom na taliansky ostrov Sicília. Vylodili sme sa vo veľkom sicílskom prístavnom meste Messina. Mesto sme si prezreli len z motorky, pretože sme išli na prieč skoro celým mestom a to nám dokonale stačilo.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

MESSINA:

- tretie najväčšie sicílske mesto a hlavné mesto provincie Messina. Toto mesto predstavuje vstupnú bránu na taliansky ostrov Sicília. Každý kto prichádza cez taliansku "topánku" prechádza práve Messinou, ktorá bola po stáročia strategicky dôležitým prístavným mestom. Je obývané už od gréckeho obdobia, kedy sa volalo Zancle. Toto mesto hralo dôležitú rolu v dejinách, lebo sa stalo v roku 264 pred Kr. zámienkou k rozpútaniu 1. púnskej vojny. V normanských dobách bola v Messine vystavaná katedrála v románskom štýle s orlojom. Mesto bolo opakovane postihované zemetrasením, naposledy v roku 1908, kedy bolo prakticky zrovnané so zemou. Trajekty plávajúce zo Sicílie na pevninu a opačným smerom majú centrum práve tu. Mesto je okrem významného priemyslového parku zároveň aj kúpeľným centrom.

Naša cesta smerovala rovno do prímorského letoviska Cefalú. Do mesta sme dorazili okolo obeda a naše predstavy ako jednoducho nájdeme ubytovanie sa po mnohých negatívnych odpovediach na našu otázku či majú voľnú izbu začala meniť na obavy. Zastavili sme jednu pani, ktorá bola nesmierne ochotná, ale ani jedna jej snaha dovolať sa kamarátke a rodine, ktorá ponúkala ubytovanie nepadla na úrodnú pôdu. Nikto jej totižto nezdvihol telefón. Siesta, bola jej odpoveď a popriala nám veľa šťastia. Zaparkovali sme v centre a išli pešo doslova od dverí k dverám. Keď sme sa vrátili k motorke usmialo sa na nás šťastie. Prihovoril sa nám majiteľ jednej vinárničky a slovo dalo slovo a už sme sa šli pozrieť na jeden byt. Dohodli sme sa rukami nohami a ubytovali sme sa na tri noci. Hneď sme sa vybalili, prezliekli do plaviek a išli sme sa kúpať k moru, ktoré bolo až neskutočne priezračné a čistučké. Začali sa nám štyri dni nič nerobenia a leňošenia. 

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

CEFALÚ:

- pôvabné, malebné a veľmi kompaktné rybárske mestečko krčiace sa pod strmou skalnatou stenou La Rocca s prístavom a asi 15-timi tisícami obyvateľov. Nachádza sa priamo v strede severného pobrežia talianskeho ostrova Sicília. Cefalú je ideálnym miestom pre oddych, kde si môžete užívať okrem leňošenia na mnohý krásnych a udržiavaných plážach a radovánkach vo vlnách Tyrhenského mora aj poznávanie historických pamiatok a pravej sicílskej atmosféry. Najkrajšou pamiatkou v tomto meste je majestátna normanská katedrála - Normánsky dóm z 12. storočia. Stojí za palmovou hradbou na Piazza Duomo, ktoré je aj jedno z najdokonalejších námestí na Sicílii. V Dóme je veľmi pekná a významná mozaiková výzdoba v byzantskom slohu a najkrásnejšie vyobrazenie Krista v západnom umení. Legenda hovorí, že katedrálu dal postaviť vtedajší kráľ Sicílie Rugger II. ako vďaku za svoj život, keď tu stroskotal so svojou loďou a po mnohých útrapách sa mu podarilo prežiť. Toto veľmi príjemné mestečko si určite okamžite obľúbite, kúpte si výbornú zmrzlinu a len tak sa prechádzajte krásnymi uličkami, ktoré sú plné obchodíkov, reštaurácií, vinárničiek a kaviarničiek.

Hneď druhý deň sme už začali špekulovať kam by sme sa vybrali na výlet. Keď sme do Cefalú vstupovali všimli sme si malú dedinku ležiacu vysoko v horách na skale. Tak sme sa tam vybrali pozrieť. Mali sme šťastie, pretože sa tam práve konala procesia. Dovtedy som nič také na vlastné oči nevidela. Uzučkými ulicami sa najskôr tiahol dlhý sprievod ľudí držiaci sviečky a odriekajúci ruženec, za nimi išli civilisti oblečení v rovnakých asi miestnych krojoch, starosta spolu s rodinou, živá kapela a nakoniec asi ôsmi chlapi, ktorý niesli sochu svätého na pleciach. Odhadujem, že musela vážiť aj sto kíl. Bol to pekný a netradičný zážitok. Po ceremónii sa spustila v celej dedinke obrovská zábava a o polnoci úžasný ohňostroj, ktorému nemôže konkurovať ani náš novoročný v hlavnom meste.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

PÓLLINA:

- malé mestečko nachádzajúce sa na vysokom kopci na severe ostrova. Človek má pocit že toto mesto je až niekde  v nebi. Dostanete sa do neho po prekonaní množstva stúpajúcich serpentín. Toto malé a tradičné mesto vás okamžite očarí a máte pocit, že nijaké problémy neexistujú a nič nie je dôležitejšie ako tunajšia atmosféra. Žiadna iná dedinka na vás nebude vplývať tak typicky taliansky ako práva Póllina. Dýcha tu  neopakovateľná atmosféra, západ slnka z tohto mesta je neopísateľný a večer je tu nádherný - ešte krajší ako deň.  Určite sa oplatí túto dedinku navštíviť a ako to už v taliansku býva, aj tu je ešte zachovalá historická pamiatka - v skale vytesaný amfiteáter, ktorý je hrdo vysvietený a vidieť ho široko ďaleko. Pôsobí na človeka staroveko, ale bol vybudovaný len v roku 1978 a  je  plne využívaní. Odohrávajú sa tu rôzne kultúrne podujatia.

Z Cefalú sme po štyroch dňoch nič nerobenia vycestovali priamo do Palerma. Tam som sa tešila na Sicílii asi najviac. Hneď pri vstupe do centra ma zamrzelo, že som nemala v ruke kameru, pretože ten záber by stál za to - nahý a asi 200 kilový žobrák v škatuli od televízora, ktorý si nahlas vyspevoval známe talianske árie. Zaparkovali sme rovno pred vstupom do kapucínskych katakomb, kde sme dali pár euro miestnemu mladíkovi aby nám strážil Karolínu. Vstupné do katakomb bolo len symbolické. a už sme sa aj prechádzali medzi množstvom mŕtvol v rôznom stupni rozkladu. Fotografovanie a filmovanie bolo prísne zakázané, ale ako pre začínajúcich dokumentaristov bolo pre nás absurdné neurobiť aspoň jeden či dva zábery na kameru. Aj sa nám to nakoniec podarilo. Zážitok z miestnych katakomb bol pre mňa veľmi intenzívny. Veď kedy sa Vám niečo také podarí vidieť na vlastné oči a nie len na filmovom plátne? Potom sme šli už priamo do centra. Po veľkom upozorňovaní domáceho cefalúčana, že v Palerme sa veľmi kradne sme motorku pripli reťazou o lešenie na jednom dome. Priznám sa, mala som veľké obavy, ale keď sme sa vrátili z obhliadky centra všetko bolo v poriadku a nedotknuté.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

PALERMO:

- hlavné mesto ostrova, prístav, kultúrne a turistické centrum. Mesto má cez 700 tisíc obyvateľov a má jednoznačne najkrajšie normánske stavby v orientálnom štýle, ktoré sa na tomto ostrove nachádzajú. Palermo má aj krásne barokové pamiatky, z čias španielskej vlády a do tohto všetkého zapadajú kľukaté uličky, ktorých je tu nespočetné množstvo. Medzi pamiatky, ktoré by ste nemali vynechať patria - námestie Quattro Canti tzv. Námestie Štyri rohy,  Normánska  katedrála, Arcibiskupský palác, brána Porta Nuova, Normánsky kráľovský palác, námestie Piazza Pretoria s peknou renesančnou fontánou a Teatro Masimo, ktoré bolo kedysi po milánskej La Scale druhou najväčšou talianskou opernou scénou. Ak máte silný žalúdok a chuť vidieť niečo zaujímavé a atypické určite navštívte Catacombe dei Capuccini - Kapucínske katakomby. Je to najneobvyklejšia a najmorbídnejšia pamiatka, akú ste kedy videli. Kláštor s katakombami sa nachádza mimo centra mesta. Tradícia kapucínov bolo pochovávať svojich predkov v chodbách tohto kláštora. Teraz sú telá v rôznom stupni rozkladu a pokope ich držia pomocou vápna, arzénu a slnka. Mŕtvoly sú rozdelené do skupín podľa postavenia a profesie - kňazi, mnísi, prostí ľudia, aristokrati a deti. Všetci majú na sebe odev v ktorom zomreli. O hlavnom meste Palermo sa dosť hovorí v súvislosti s mafiou. Mafia sa na Sicílii narodila, sem patrí a tu vždy aj bude. Prítomnosť mafie na Sicílii je naozaj stále živá, aj keď na prvý pohľad po príchode sem to tak nevyzerá. Letisko v Palerme má názov po dvoch veľkých vyšetrovateľoch (Falconi a Borselini), ktorí tvrdo išli po mafii, čo sa im stalo osudným. Obaja zahynuli pri „náhodných" výbuchoch náloží.

Ďalší cieľ sme si zvolili najjužnejší bod Sicílie. Pohodlným tempom sme sa pomaly presúvali z miesta na miesto. Cestu nám lemovalo množstvo skleníkov s paradajkami. Už som si myslela, že civilizácie je tu menej ako skleníkov, ale vždy sa medzi nimi vynorilo nejaké mesto, alebo dedinka. Prechádzali sme priamo popod Agrigento, kde sme v danú chvíľu nemali vôbec chuť sa zastaviť a to čo sme chceli vidieť sme z časti videli z cesty. Jednoducho sme si vychutnávali jazdu, priestor a okolie.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

AGRIGENTO:

- moderné Agrigento je škaredým predmestím hlavnej archeologickej zóny na Sicílii - Údolie chrámu (Valle dei Templi), kde sa rozkladalo grécke antické mesto Acragas, ktoré bolo skvostom antickej architektúry. Mesto patrilo medzi najvýznamnejšie grécke kolónie na Sicílii. I dnes si vďaka rozsiahlym zachovaným častiam deviatich chrámov môžete predstaviť, aké veľkolepé to muselo byť miesto. Sú to najzachovalejšie grécke pamiatky nachádzajúce sa mimo územia Grécka, sú staré viac než 2 tisíc rokov. Z tých najzaujímavejších je to chrám Bohyne Juno, Herkulov a Jupiterov chrám. Blízko od nich sa nachádza Phaladirove Oratórium, byzatnské hrobky, a mnoho ďalších pamiatok. Niektoré z týchto vykopávok je možné vidieť už z hlavnej cesty, ktorá sa vinie popod mesto.

Prešli sme mesto Gela a keďže už bolo poobede a chceli sme sa ešte okúpať v mori, ubytovali sme sa v dedinke S. Croce Camerina v jednom kempe. Bola to chyba, mali sme pokračovať, ale už sa nám jednoducho nechcelo. Na recepcii sme sa relatívne rýchlo dohodli (tu dole nájdete veľmi málo ľudí, ktorí hovoria aj iným jazykom ako talianskym), dali nám ako poďakovanie, že sme si zvolili práve ich spoločnosť fľaštičku ich domáceho olivového oleja, za pohárik vína a už sme aj skladali stan na pieskovom podlaží. Viete si asi predstaviť kde všade sme mali piesok a aké bolo pohodlné na druhý deň baliť všetky veci tak, aby sa do nich nedostalo ani jedno zrnko. Tento kemp som nazvala jednoducho mušacím kempom. Toľko múch som videla len v dokumentárnych filmoch o Afrických deťoch. Je pravda, že človek si po chvíľke zvykne na to, že mu po tvári lezie asi 20 múch, ale pre mňa to bolo peklo. Rozbúrené more mi ale zahnalo všetky chmáry z tváre a keďže ja milujem vlny, tak ma musel Miro asi po dvoch hodinách doslova ťahať preč. Vyšantila som sa tam ako malé dieťa. Išli sme sa najesť do neďalekej reštaurácie na pláži, kde sme sa veľmi dobre porozprávali s obsluhou aj jej majiteľmi. Národnosť taliansku by ste tu nenašli - čašníčka bola Rumunka, majiteľ bol zo Slovinska, jeho žena z Ukrajiny. Dobre sme sa na tom pobavili. Hneď ráno sme z toho mušačinca doslova utekali preč. Bolo to na nevydržanie. Ešte nebol ani obed a už sme sa ubytovávali v Portopalo di Capo Pássero na najjužnejšom bode na Sicílii. Zrátali sme si počet dní koľko nám zostáva do konca dovolenky, zhodnotili situáciu a rozhodli sme sa tam zostať tri noci. Tentoraz sme sa ubytovali v bungalove nie v stane. Kemp bol vybavený reštauráciou, dvoma baríkmy, kaviarničkou, terasami, bazénovým komplexom a súkromnou plážou. Bolo to super, absolútne dokonalé. Mestečko aj jeho okolie malo príjemnú atmosféru. Mirov sen bolo dať si na tejto dovolenke nejakého morského raka, alebo kraba. Tak sme sa jeden večer nahodili a vybrali sa po pláži do prístavu, do jednej rybárskej reštaurácii. Tento zážitok nás vyšiel na 115 eur, ale stálo to za to. Za tieto štyri dni sme sa ešte stihli poriadne spáliť na slnku a ja som si pokazila žalúdok asi najsilnejšou kávou na svete a prezvracala som celú noc. Nič z toho mi ale nepokazilo môj dojem z tohto prístavného a veľmi príjemného mestečka. Boli to krásne štyri dni.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

PORTOPALO DI CAPO PÁSSERO:

- malé prístavné mestečko nachádzajúce sa na najjužnejšom cípe Sicílie. Vládne tu prekrásna atmosféra pripomínajúca typický taliansko - sicílsky vidiek. Sú tu veľmi milí obyvatelia vždy ochotní pomôcť a poradiť. Stredom mesta vedie pešia zóna preplnená rôznymi obchodíkmi so suvenírmi, kaviarničkami a množstvom reštaurácií, ktoré ponúkajú vynikajúce a vždy čerstvé morské špeciality. Ak navštívite toto čarokrásne miesto, určite sa vám oplatí zostať tu dlhšie a plnými dúškami si vychutnávať tunajšiu atmosféru. No veľkým problémom tohto mesta je častý príchod lodí s ilegálnymi imigrantmi z Afriky, ktorá je po morskej ceste neďaleko. Ubytovacích možností je tu pomerne veľa. Či už v hoteloch, penziónoch, alebo vo veľmi dobre zariadených a vkusných kempoch,  pod vlastným stanom, alebo v bungalovoch.

Z mesta sme odišli skoro ráno, pretože nás čakala dlhá cesta. Ešte v ten deň sme chceli stihnúť Syracuzy, Etnu a preplaviť sa naspäť na Apeninský polostrov a dostať sa čo najbližšie k mestu Bari. No teraz sa na tento náš plán pozerám ako na obrovský vtip. Vtedy nám to prišlo reálne. Do Syracus sme došli ešte pred obedom, teda vlastne ešte na raňajky. Dali sme si ich na Archimedovom námestí a zvyšok mesta sme si pozreli z chrbta motorky.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

SYRAKUSY (Siracusa):

- mesto ležiace na východnom pobreží Sicílie a zároveň je i hlavným mestom rovnako pomenovanej provincie. Samotný Cicero raz nazval toto mesto ako najväčším a najkrásnejším gréckym mestom na svete. Je zapísané aj na listine svetového dedičstva UNESCO. Siracusa vás zláka mnohými pamiatkami, medzi najvýznamnejšie sa radia napríklad Apollónov chrám (bol postavený v 6. storočí p.n.l., avšak do dnešnej doby sa z neho zachovali iba dva dórske stĺpy), Dionýzove ucho (jaskyňa dlhá 65 m, vysoká 23 m a široká 11m, ktorá v minulosti slúžila ako väzenie) a Grécke divadlo (svojim priemerom patrí k najväčším antickým divadlám). Zaujímavé je tiež Museo archeologico regionale nachádzajúce sa v parku Villy Landoliny. V tomto múzeu uvidíte výrobky umeleckých remesiel, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 5000 p.n.l. a množstvo ďalších historických klenotov. Sicílske mesto Siracusa a jeho okolie bolo osídlené už od staroveku, o čom svedčia početné nálezy v okolitých dedinách a v samotnom meste. Časť mesta leží na pobreží a časť na ostrovov Ortigia. Obe mestské časti sú spojené mostmi. Veľmi známe sú tu ranné trhoviská  s obrovským počtom trhovníkov s morskými živočíchmi. Vody okolo Syrakus sú bohaté na ryby a plody mora.  V meste sa narodil a žil známy učenec Archimedes, podľa ktorého je aj pomenované jedno z mnohých námestí v Syracusach.

Ďalej sme pokračovali smerom k asi najznámejšej stále činnej sopke Etna. Bola to krásna cesta plná serpentín, stúpaní a klesaní a úžasných malých dediniek popri ceste. Pohľad na sopku bol majestátny a až zmrazujúci, dokonca sme sa prechádzali po bočných vyhasnutých kráteroch. Ten pocit musí človek jednoducho zažiť. Vyšli sme hore pokiaľ sa dalo (potom už len lanovkou a na to sme nemali čas) a druhou stranou sme sa vrátili až do dedinky Linguaglossa. Ak tu niekedy budete, určite si spravte takýto okruh.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

ETNA:

- najvyššia Európska sopka. Námorníci v stredoveku verili, že stále činný a zasnežený vrchol sopky, ktorý je vidieť už z ďaleka, je najvyšší vrchol na svete. Sopka je geologicky veľmi mladá - vytvorila sa len pred 60 000 rokmi podmorskými erupciami v mieste dnešnej Katánskej nížiny. Má skôr tendenciu prasknúť ako vybuchnúť a vďaka tomu namiesto jedného kráteru sa tu vytvárajú postranné pukliny (je ich asi 350). Najhoršia erupcia bola v roku 1669 kedy ohňostroj trval 122 dní. Úlomky lietali až do vzdialenosti 104km a skoro dva kilometre široký pás lávy úplne zalial mesto Katánia vzdialeného asi 40 km. Ak chcete Etnu skutočne poznať, mali by ste vystúpiť až na jej vrchol (3 323m) a preskúmať i jej svahy. Najkrajší prístup k sopke je z dedinky Linguaglossa. Po ceste sa môžete kochať nie len krásnym pohľadom na sopku, ale i na okolité pomarančovníky, citrónovníky, figovníky, vínnu revu a olivovníky, lesy a ďalšiu bujnú vegetáciu vyživovanú úrodnou sopečnou pôdou.  Cestu okolo svahu v nižších polohách, alebo výstup na vrchol by ste určite nemali vynechať.

Z pod Etny sme už svižným tempom smerovali až do Messiny, kde sme sa chceli preplaviť naspäť. Keď sme sa dozvedeli, že Sicílčania štrajkujú a trajekty v ten deň neplávajú skoro nás porazilo, ale zachovali sme chladnú hlavu a ani nie za pol hodinku sme natrafili na súkromnú spoločnosť, ktorá mala zjavne plné ruky práce, pretože ju využívali stovky áut, autobusov a motoriek. Vyčkali sme si hodinovú radu a ani nie za dvadsať minút nás preplavili na druhú stranu. Tam sme nasadli a popri pobreží sme sa doslova slimačím tempom presúvali k Bari. Keď som sa v noci o jedenástej pozrela do mapy a videla som tých päť centimetrov, ktoré sme za šesť hodín prešli bolo mi zle. Táto cesta je samá dedinka, samé mesto a my sme tade išli akurát cez najväčšiu špičku. Všetci šli na pláž a z pláže a tých semaforov čo tam bolo, ani nechcem spomínať. Bola to katastrofa. Za sebou sme mali v ten deň už veľa a ja som bola aj patrične unavená. Komunikátor sa nám vybil už v Messine a tak som sa pri živote držala len spievaním. Občas ma rozveselili extrémy, ako napríklad obrovský vysvietený nápis HOLLYWOOD v kopci (presne ako ten originál). Boli dve hodiny ráno keď sme si horko ťažko našli bezpečné miesto a už len po pamäti sme si rozložili stan a zaspali sme ako malé deti. Hneď skoro ráno sme už zase zdolávali kilometre a kilometre až  poobede sme konečne prešli celou podrážkou Talianska a vyšli sme v meste Taranto na diaľnicu smerujúcu do Bari. Po tom slimačom tempe sa mi zrazu zdalo, že letíme. V Bari sme sa dlho nezdržiavali. Zastavili sme sa tam na rýchly obed a kávu. V ten deň sme mali plán dôjsť až do Rimini.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

BARI:

- druhé najväčšie mesto južného Talianska. Známe je najmä ako prístav, určitý dopravný uzol, pretože priamo z prístavnej prekládky idú železničné trate do celej krajiny. Napriek tomu je to aj mesto s bohatou históriou. Už za čias starých Grékov a Rimanov to bol medzinárodne dôležitý prístav, ktorý napomáhal rozvoju celého okolia. A ako to bývalo, viedli sa oň početné vojny, či už z Normanmi, alebo s Byzantíncami. Zo starých pamiatok tam doposiaľ púta pozornosť Kostol sv. Giacoma, niekoľko ďalších starých budov, ale aj železničná stanica, ktorá bola postavená v 19. storočí s vkusom danej doby a patrí medzi najväčšie v Taliansku. Dnes je to však prevažne moderné mesto s pulzujúcim životom a množstvom rôznych atrakcií.

Išli sme skoro celý deň a kilometre nám už odsýpali celkom rýchlo. Zvolili sme si až do cieľa využívať diaľnicu, ešte stále sme boli unavení z miestnych bočných ciest. Keby sme mali ešte aspoň tri týždne dovolenky, nebol by v tom problém. Na tomto presune boli najlepšie prestávky na čerpacích staniciach. Vždy sme vypili aspoň liter vody, povystierali sa, stanovili si po koľkých kilometroch stojíme a leteli sme ďalej. Do prímorského letoviska Riminy sme prišli okolo siedmej večer, ale taký umordovaný a zničený, že sme doslova zobrali prvý hotel na ktorý sme narazili. Ubytovali sme sa na dve noci.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

RIMINI:

- rozkladá sa na juhovýchodnom pobreží Talianska, asi 230 km južne od Benátok. Je to hlavne turistické a rekreačné centrum, kde chodí dovolenkovať aj množstvo Slovákov.  Má neuveriteľné 15km dlhé a široké piesočnaté pláže a pobrežné promenády tiahnuce sa od strediska Comacchia až po Catollicu. Oblasť je turisticky zaujímavá aj vďaka blízkosti štátiku San Marino, zábavnému parku "Taliansko v miniatúrach", delfináriu a množstvu zábavných vodných parkov. Pozdĺž celej riviéry vedie železnica, ktorá spája turistickú oblasť s významnými mestami Ravenna a Ancona. O bohatej histórii strediska svedčia antické a stredoveké pamiatky ako napríklad Tiberiov most, Augustov víťazný oblúk alebo gotický kostol Sv. Františka. K večernej atmosfére zase neoddeliteľne patria typické štýlové reštaurácie, diskotéky, kaviarne a rušný život na prímorských promenádach až do skorých ranných hodín. Zaujímavosťou je, že sa tu narodil známi taliansky režisér - Frederico Fellini.

V ten večer sme vyšli z izby sa len najesť a hneď sme zase išli spať. Ráno sme už boli ako rybičky a tak sme sa vybrali na pláž. Bolo to posledný krát čo sme sa na tejto dovolenke kúpali v mori. Na obed sme nasadli na Karolínu smer San Maríno a San Leo. Musím sa priznať, že v ten deň som bola doslova znechutená z pamiatok a potrebovala som niečo komerčné, rušné a hlučné. Celkom sa tomu vyrovnalo San Marino.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

SAN MARINO:

- nezávislá republika, ktorá je s Talianskom v colnej únii. Rozprestiera sa na samotnom vrchu Monte Titano (739 m). Tento tretí najmenší štátik, je najstaršou republikou v Európe (v roku 301 ho založil kresťanský pustovník Marino). Podobne aj jej ústava z roku 1263 je jednou z najstarších na svete. Stredoveké centrum San Marina ostalo kompletne zachované a pri jeho objavovaní sa budete musieť spoľahnúť na vlastné nohy, nakoľko autá sú v tejto časti štátu tabu. Na troch vrchoch hory sa týčia veže navzájom prepojené stenami, prístupné z mesta pod nimi. Metropola samotná je obohnaná tromi múrmi so vstupnými bránami, vežami a násypmi. Za stenami ležia úzke, kľukaté uličky, kostoly a stredoveké domy. Hlavnými lákadlami sú: Vládny palác, Bazilika, Štátne múzeum, Galéria umenia, Kostol sv. Františka (kde sídli i múzeum a galéria), Kostol kapucínskych frátrov a prehliadka remeselníctva. Najdôležitejším zdrojom príjmov je cestovný ruch. San Maríno každoročne navštívi približne 3,5 milióna turistov, čo znamená takmer 150 návštevníkov na jedného obyvateľa. Väčšina štátnych príjmov pochádza z predaja vlastných známok, mincí, pohľadníc, suvenírov a likérov, ktoré sú v ponuke bez cla. Z diaľky vypadá toto mesto stojace na kopci veľmi impozantne, ale pri jeho návšteve je väčšina ľudí veľmi sklamaných. Ulice sú tu doslova prepchané davmi turistov a nespočetným množstvom obchodov s týmito suvenírmi. Krásny je tu len výhľad na okolitú krajinu.

Po prechádzke po meste sme sa presunuli horskými cestičkami, ktoré lemovali stáda kráv a oviec do dediny San Leo. Odporúčam ju oveľa viac ako San Marino. Nie sú tu žiadni turisti a čas sa tu úplne zastavil. V jednom z domácich obchodíkov sme si kúpili magnetku na chladničku v tvare typického talianskeho slniečka vyrobenú z cesta, vychutnali sme si miestnu atmosféru a šli sme naspäť.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -

SAN LEO:

- malebné mestečko, ktoré stojí na kopci, podobne ako San Marino. Nachádza sa len necelých 30 km od neho. Stredoveký politik a filozof Machiavelli vyhlásil, že miestna pevnosť je najkrajšia v celom Taliansku. Nachádza sa tu hrad na vysokej skale, ktorý sa dodnes týči nad mestom s prekrásnymi dláždenými uličkami, farským kostolom z 9. storočia a románskou katedrálou. Domáce kaviarničky a obchodíky dokonale podčiarkujú typickú taliansku dedinku. Určite stojí za to aby ste toto krásne mestečko s neopakovateľnou atmosférou navštívili.