Tento rok po mnohých návrhoch rôznych destinácií, prispôsobovaniu termínu, času a vybavovaniu dovoleniek, padlo definitívne rozhodnutie - Taliansko po celom jeho obvode. Termín sme vybrali od 04.07.2008 do 26.07.2008. Po dokonalom a precíznom  vyrátaní celej trasy sa náš výlet vyšplhal na celkovú dĺžku - 6500 km. Čakali nás krásne a dlhé tri týždne.

Taliansko ako krajina je nádherná a pre motorkára aj veľká cestovateľská výzva. Ponúka Vám všetko na čo si len pomyslíte a všetko čo by ste chceli. Dlhé, kľukaté a nádherné cesty popri plážach a taktiež aj horské serpentíny, rôzne stupne prevýšenia, historické a architektonické skvosty, moderné prímorské letoviská s množstvom ľudí, kľudné a tiché zapadnuté dedinky, obrovské aquaparky, malebné zátoky, jazerá, štyri druhy morí, rôzne atrakcie, sopky, hory, nížiny, ostrovy, rôzne typy a národnosti ľudí. Taliansko je negýčový mix všetkého možného aj nemožného.

Aby naša cesta nebola len bezduchým blúdením, stanovili sme si konkrétnu trasu a presné ciele, ktoré sme ale počas cesty trošku obmieňali. Veď plány sú na to aby sa porušovali a to čaro je v tom, že si odbočíte kam chcete a nikto neriadi Vaše cesty. Niečo sme vynechali a niečo sme popridávali, ale stálo to za to. Naša trasa bola nasledovná - Banská Bystrica, Graz, Udine, Benátky, Lago di Garda, Miláno, Janov, Pisa, Rím, Vatikán, Tivoli, Neapol, Pompeje, Amalfské Pobrežie, Messina, Cefalú, Póllina, Palermo, Agrigento, Portopalo di Capo Pássero, Syrakusy, Etna, Bari, Rimini, San Marino, San Leo, Florencia, Bologna, Verona, Trento, Bolzano, Cortina D´Ampezzo - Dolomity, Udine, Graz, Banská Bystrica.

Ráno v deň nášho odchodu sa ako naschvál totálne pokazilo počasie. Z krásnych slnečných dní počas celého predchádzajúceho týždňa sa tento deň zmenil na upršaný a zamračený. Odchod sme pomalinky posúvali od rána až do tretej poobede, kedy sme si povedali, že dlhšie čakať už nemôžeme, pretože naše vzrušenie z očakávanej cesty už bolo pomaly neovládateľné. Dobalili sme ostávajúce veci, Cyro dovyprážal posledné rezne, rozlúčili sme sa s rodinou a kamarátmi a vyrazili sme. Na naše prekvapenie sa obloha za Bystricou razom vyjasnila a to bolo až do príchodu na Slovensko po troch týždňoch posledný obláčik, ktorý sme na oblohe videli. Banská Bystrica nás vyprevadila a zároveň aj privítala ako jediné mesto kedy nám za celú dovolenku pršalo.

Na cestu sme išli dve motorky a traja vášnivý cestovatelia. Ja, po motorkársky takzvaná „ľadvinka", môj priateľ Miro a celosezónny cestovateľ Cyro, ktorý sa od nás ale musel po týždni odpojiť kvôli krátkej dovolenke v práci.

Milujem ten pocit keď prejdete hranicou, hneď sa Vám ľahšie dýcha, všetko je razom krajšie a aj starosti a problémy ostávajú doma na Slovensku. Dokonca aj krátke prestávky na čerpacích staniciach a odpočívadlách majú svoje čaro. Ťahali sme svižným tempom skoro celú noc. Prvú veľkú prestávku sme si dali až pri Udine na jednom odpočívadle, kde sme si rozložili stany a skôr než by ste povedali švec, sme už aj spali. No ako to už chodí, ani nie o päť hodín si na svoju neuveriteľne hlučnú diskusiu vybrala jedna slovenská rodina miesto rovno pri našich stanoch. Ešte dnes počujem to ženské kvílenie a detský rev. Čo ma zamrzelo bolo, že to boli práve neohrabaní Slováci.

Cesta už potom po malom občerstvení a umytí pokračovala rovno do Benátok. Ručička na teplomery sa výhražne zdvihla na 34 stupňov a my, ešte ako poslušní motorkári v celom tom mundúre, sme prešli celé mesto. To bolo doslova varenie a parenie sa vo vlastnej šťave. Ale keďže človek sa neustále a dokonca veľmi rád a často učí na vlastných chybách, bolo to potrebné. Od vtedy sme cestovali už len v kraťasoch a tričku, poprípade v rifliach a bunde. Hneď po vstupe do mesta sa nás ujal miestny motorkár, ktorý išiel na pracovný pohovor. Bolo mu nás asi ľúto, keď videl ako sme prešli cez dva zákazy a zaparkovali presne tam, kde to bolo na určite celkom mastnú pokutu. Bol neuveriteľne ochotný a milý. Ukázal nám súkromné parkovisko za 5 eur na deň  (čo bolo veľmi lacné)  a dal nám ešte aj mapku mesta. Prehliadku sme si zvolili po vlastných nohách a práve opačným smerom ako všetci turisti. V tom teple sa nám ani náhodou nechcelo predierať davmi ľudí. Bol to výborný nápad.

FAKTY O MESTE A MIESTA KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - BENÁTKY (Venézia):

- mesto ležiace na vode, ktoré pozná snáď každý z nás. Hovorí sa, že je to najkrajšie miesto na svete, ktoré Vás skoro nikdy nesklame .Pre mnohých návštevníkov má neopakovateľné rozprávkové kúzlo. Táto lagúna na Jadranskom pobreží bola založená a prvý krát obývaná už v 5. storočí. Mesto je rozdelené do šiestich mestských obvodov (Santa Croce, San Polo, Dorsoduro, Cannaregio, San Marco a Castello) - tri na každej strane veľkého kanálu (Canal Grande), ktorý je aj hlavnou dopravnou tepnou mesta a hadovite prechádza starobylým srdcom Benátok. O tom svedčí aj množstvo malých či veľkých dopravných, súkromných, turistických lodí i lodiek a veľkého množstva aj takzvaných gondol, ktoré vyvážajú turistov hore dolu, pričom ak si dobre priplatia, gondolieri im spievajú známe Benátske árie. Ak už do mesta prídete z ktorejkoľvek strany, vaša prvá cesta by mala smerovať práve k tomuto Veľkému kanálu. Benátky sú v súčasnosti veľmi ohrozované a to predovšetkým rastúcim znečistením, klesajúcou populáciou, častými záplavami, rozpadajúcimi sa budovami, neúnosným počtom turistov, ale stále sú schopné zachovať si takmer neporušenú krásu a  romantickú atmosféru. V meste sa oplatí navštíviť veľké námestie Piazza San Marco na ktorom je Dóžov palác a bazilika Sv. Marca, ktorá je ale doslova preplnená obrovským počtom turistov. Ak nemáte radi miesta, kde sa to ľuďmi len tak hemží, navštívte menšie námestia ako Campo Santo Stefano, alebo Campo Santa Margherita, ktoré ešte nepadli za obeť návalom turistov a majú taktiež čo ponúknuť a ulahodiť vášmu oku. Je lepšie si mesto prejsť vždy opačným smerom ako sa valia davy turistov. Krásne sú aj veľké množstvo mostíkov, ktoré spájajú veľké siete ulíc a uličiek. Asi najpopulárnejšie v meste sú benátske masky, ktoré sú na každom mieste a v každom obchodíku. Za Mussoliniho boli masky zakázané, ale od obnovenia karnevalu v roku 1979 sa vyrábajú a predávajú v obchodoch po celom meste. Je to asi aj najčastejším darčekom, ktorý si ľudia z mesta odnesú.

Keď sme prišli k motorkám už boli štyri hodiny poobede. Vybrali sme sa  k jazeru Lago di Garda, kde sme hneď našli veľmi dobre vybavený, cenovo prístupný a útulný kemping. Rozostavali sme stany najrýchlejšie ako to išlo a doslova v behu sme sa hodili do jazera. Po takom rozpálenom dni to bolo polahodenie na tele aj duši. V kempe bola jedna príjemná reštaurácia spojená s barom, kde sme hneď zahasili náš smäd aj hlad. Zažili sme tam aj parádny ohňostroj, ktorý sme si automaticky vysvetlili po svojom. Bol na zahájenie  a počesť našej veľkej Via grande po Taliansku.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - LAGO DI GARDA:

- najväčšie jazero v Taliansku s veľmi rozmanitou okolitou prírodou. Jazero lemujú okrem časti masívnych Álp aj množstvo dediniek, luxusných letovísk, víl a viliek,  záhrad, golfových ihrísk a veľmi dobre vybavených kempingov, ktoré poskytujú ubytovanie, či už vo vlastných stanoch, alebo bungalovoch...Najväčšie mesto na pobreží jazera je Desenzano del Garda. Je známe vďaka vínam, ktoré sa tu vyrábajú, ale aj neďalekého Solferina, kde sa v roku 1859 odohrala krvavá bitka, ktorá viedla k založeniu Červeného kríža.

Ráno po raňajkách sme už fičali do Milána. Do našej Andrejky (navigačný systém GPS) sme si navolili rovno adresu katedrály - centrum. Dopravný chaos (podotýkam dokonale usporiadaný), poriadnu dopravnú špičku, úplne odlišné dopravné predpisy, stovky mopedov, chodcov a áut, ktoré sme tam zažili asi nikde inde neuvidíte, jedine v Taliansku. A to bol len začiatok. Prednosť na kruhovom objazde dáva výlučne ten kto sa v ňom nachádza, silnejší vyhráva a menší je rýchlejší, to všetko sú srandičky, ktoré robia z obyčajného šoféra takzvaného „pána šoféra". Za celú dobu čo sme boli v Taliansku sme nevideli jednu dopravnú nehodu, čomu sa divím ešte dnes. Veľká výhoda je, že nemusíte platiť  parkovné (keď ste na motorke) a vlastne zaparkujete hocikde, naozaj aj priamo v centre. Zaparkovali sme na nádhernom námestí, kde hral živý orchester. Toto mesto má svoje neopakovateľné čaro. Prvé čo sme navštívili bola obrovská katedrála, ktorú určite neprehliadnete. Vstupy sa do poväčšine katedrál a kostolov v Taliansku neplatia, len pozor na to, čo máte oblečené. Nesmú byť odhalené plecia a nohy musia byť zakryté až pod koleno. Čiže opatrne s minisukňami, kraťasmi a tielkami. V niektorých kostoloch je vstup ešte prísnejší a skontrolujú vám tašky, ruksaky (niekde Vás nepustia ani s príručnou batožinou, len s malou taštičkou, alebo kabelkou). Čo je ale príjemné, môžete tu pokojne filmovať a fotografovať. Po prehliadke katedrály sme zašli do asi najznámejšej obchodnej pasáže s luxusnými svetovými značkami. Ceny sú tam oveľa prijateľnejšie ako u nás vo vybraných obchodoch. Ani sa nedivým, že niektoré naše celebrity chodia na nákupy práve sem. Celá architektúra tejto pasáže je zladená v elegantnej zlato-čiernej farbe, čo vo Vás vzbudzuje veľmi príjemnú, oku lahodiacu a honosnú atmosféru. Sadli sme si na výbornú kávičku, ktorú sme si aj patrične vychutnali. Kávičkári pozor, talianska káva je omnoho silnejšia ako naša. Ak máte radi väčšiu kávu a nie malé poldeci, tak si pýtajte vždy „americano caffe". Zhodnotili sme náš čas, natočili pár záberov a pokračovali sme ďalej.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - MILÁNO (Milán):

- druhým najväčším mestom v Taliansku (1,3 miliónov obyvateľov) a taktiež aj veľkým obchodným centrom, kde sa konajú všetky politické a ekonomické stretnutia. Svojim vzhľadom pripomína moderné mestá severnej Európy. Je to mesto, ktoré na Vás nepôsobí až tak veľmi „stredoveko" pretože klasické umenie i typická krása a vzhľad Talianska museli ustúpiť pred požiadavkami štýlu mesta, módy a finančníctva. Je tu množstvo luxusných obchodov s najluxusnejšími módnymi značkami, elegantných kancelárskych budov, ale nachádza sa tu aj  najextravagantnejšia európska gotická katedrála, najslávnejší operný dom, najkrajšie galérie severného Talianska a slávne majstrovské dielo Leonarda da Vinciho „Posledná večera". V centre Milána sa zorientujete veľmi rýchlo a jednoducho. Stačí sa dostať na námestie Piazza del Duomo, kde sa už nachádza väčšina zaujímavostí mesta. Milánska katedrála zvaná Duomo je gotickou krásou a tretím najväčším kostolom v Európe - z vonka ju zdobí až 2 245 sôch a 135 vežičiek. Táto katedrála si vyslúžila už veľa negatív z úst rôznych umelcov, ale ak máte radi megalomanské veci, tak si určite prídete na svoje, pretože všetko čo je v nej, alebo na nej je megalomanské a prečačkané. Bola postavená v roku 1386, ale väčšina ozdôb jej bolo pridaných až v 19. storočí. V interiéri sa nachádzajú aj rôzne extrémy s prívlastkami „naj" - najväčšie katedrálne okná v Európe, najväčšie slnečné hodiny na svete, najmorbídnejšia socha nachádzajúca sa v kostole - sv. Bartolomej, ktorý bol stiahnutý z kože - socha predstavuje svätca ako si nesie svoju vlastnú zloženú kožu. Dá sa vystúpiť aj na strechu a môžete si nerušene vychutnať pohľad na katedrálu, alebo rozľahlé mesto a vzdialené Alpy. Na sever od katedrály stojí nádherná zasklená novorenesančná pasáž Galleria Vittorio Emanuele II. Je populárna množstvom kaviarničiek, obchodov a luxusu. Zaujímavé je, že architekt, ktorý pasáž postavil sa v nej len pár dní pred slávnostným otvorením zabil pri páde zo strechy. V tomto meste sa oplatí sadnúť si na kávu a naplno si vychutnávať jeho atmosféru. Je to mesto, ktoré má v celom Taliansku asi najviac prívlastkov „NAJ".

Po veľkej zábave, ale aj námahe, ktorú sme vynaložili na východ z mesta v dopravnej miestnej špičke, sme už smerovali rovno do Janova. Cesta bola veľmi príjemná. Naučila som sa totižto fotiť a filmovať priamo za jazdy z motorky. Je to zábava, a zábery takto natočené stoja naozaj za to. Janov je mesto nachádzajúce sa v kopci s nesmierne úzkymi uličkami a dovolím si tvrdiť, že na každých 5-10 metroch je semafor. Samozrejme, ako to už chodí, sme chytili poriadnu červenú vlnu a už po chvíli nám začala smrdieť spojka. S tak naloženou motorkou ako bola naša Karolína je len veľká náhoda, že nám túto záťaž vydržala. Hodnú chvíľu sme hľadali ubytovanie, ktoré by nám vyhovovalo. Naše požiadavky boli jasné - cenovo nám prístupné, izba pre troch (v Taliansku je veľký problém s izbami s prístelkou, poväčšine Vám ponúknu len jednu dvojku a jednotku, čo je ale podstatne drahšie) a možnosť parkovania, tak aby sme si na naše mašinky videli. Asi po hodine sme to vzdali a rozhodli sme sa ubytovanie hľadať po vlastných. Ak nemáte finančný rozpočet taký, že beriete prvý hotel, na ktorý narazíte, urobte si cenový prieskum práve v hoteloch. Jedine tam Vám na recepcii budú rozumieť aj v inom jazyku ako je taliančina a svoje konkurenčné hotely veľmi dobre poznajú. Ochotne Vám vysvetlia kde sa nachádzajú zariadenia typu economy a ešte Vám poskytnú aj mapku mesta ako sa to stalo nám. Môže sa Vám aj stať, že Vám do lacného hotela zavolajú, preveria voľné kapacity, preveria cenu a izbu Vám zarezervujú. Na základe rady jedného príjemného recepčného sme už potom rýchlo našli presne to čo sme hľadali. Hotelík priamo v centre, izba pre tri osoby, výborná cena, parkovanie aj keď na ulici, ale rovno pod naším oknom. Milujem sprchu po celodennej šichte na motorke. Je to neopísateľný pocit. Po tom, ako sme zušľachtili svoje telá, vybrali sme sa na obhliadku mesta. Janov je krásny a zároveň škaredý, netradičný aj tradičný, špinavý aj čistý, fascinujúci a nudný. Je to mesto plné protikladov. Miestami som mala pocit, že som v Afrike, pretože počet černochov v určitých častiach mesta prevyšoval nad belochmi. Také úzke uličky ako sú práve tu som ešte nikde nevidela, ani potom  nižšie v Taliansku. Občas som mala pocit, že ulicou prejdem len keď pôjdem bokom. Tak sme sa pohrúžili do mesta, že naša prechádzka sa zvrhla na štvorhodinovú túru. Našli sme miestnu zapadnutú pizzeriu, kde sme sa navečerali. Mínus tomuto mestu dávam len kvôli tejto reštaurácii. Takú zlú pizzu a kyslé pivo som naozaj nečakala.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ -JANOV (Génova):

- mesto, ktoré bolo postavené na hrdinských činoch námorníkov a obchodných možnostiach najväčšieho talianskeho prístavu. Výhoda tohto mesta je, že ho nenavštevuje veľa turistov. Je to spleť množstva ulíc a uličiek, ktoré sú neuveriteľne úzke, krútia sa hore, dole, stúpajú a klesajú. Janov je najkrivšie a najviac nesúrodé zo všetkých miest v Taliansku. Rozkladá sa na úbočiach a hrebeňoch niekoľkých pahorkov, ktoré pretínajú strže a rokliny. Na prehliadku mesta vlastne neexistuje žiadny plán pamiatok alebo nijaká historická cesta. Treba sa len tak vybrať a chodiť kam Vás nohy zavedú. Vychutnajte si pohľad na domy, ktoré sú pomaly na spadnutie, úzke uličky kde si susedia môžu podávať kávu z okna do okna cez ulicu, špinu, smrad, ale aj nádherné budovy, kostoly, paláce, galérie, námestia s pouličnými umelcami, ktorých hudba sa ozýva do ďaleka. Pri prechádzke môžete natrafiť na veľkú sochu Krištofa Kolomba (niektoré zdroje udávajú miesto jeho narodenia práve Janov). Prejdite sa popri veľkom prístave, ktorý zdobí replika obrovskej historickej lode z  pirátskeho filmu od Polanského. Sadnite si na večeru v jednej z množstva reštaurácií kde vládne ruch a taliansky večerný život. Jedným z najpopulárnejších objektov aj pre samých Janovčanov  je Acquario nachádzajúce sa priamo v prístave - je to najmodernejšie a druhé najväčšie akvárium  v Európe s 50 veľkými nádržami s 20 000 morskými živočíchmi. Môžete tu vidieť delfíny, tulene, žraloky, tučniaky a nespočetné množstvo rýb, koralové útesy Červeného a Karibského mora.

Hneď ráno sme vyrazili dobyť asi najznámejšiu šikmú vežu na svete. Po ceste sme stretávali neskutočne veľa motorkárov. Ako je u nás zvykom mávať si navzájom na pozdrav, tam by som asi mávala v jednom kuse.  Raňajky sme si dali na prvej  čerpacej stanici, ktorú sme cestou stretli. Naša cesta je ešte len na začiatku a ja už doslova neznášam talianske paniny - typický taliansky fast food, ktorý dostanete kúpiť na každej ČS. Nájsť známu vežu v meste nie je žiadny problém, pretože tu ani nič iné nie je čo by stálo za pozretie a všetci Vás veľmi hravo a ľahko nasmerujú. Pred areálom sa nachádza veľké parkovisko, ale bohužiaľ miestny policajti nemajú predstavu na čo také parkovisko slúži a tak musíte zaparkovať niekde v bočných uličkách. Mesto je pomerne prázdne, ale akonáhle vojdete do záhrady, kde sa veža nachádza, je to na zbláznenie. Vyzerá to tu ako v mravenisku, doslova hlava na hlave. Spravili sme si tradičné fotky, kde podopierame vežu aby nespadla a ani nie po pol hodinke areál opúšťame. Už je obed a tak sme vošli do malej útulnej reštaurácie, kde sme si dali výborný kebab a kávu. Pri motorkách sme preštudovali mapu a zhodli sme sa na nasledovnej trase a ďalšom ciele - Rím.

FAKTY O MESTE A MIESTA, KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - PISA:

- väčšina ľudí pozná snáď najslávnejšiu šikmú vežu v Pise, menej ľudí ale vie že táto veža je súčasťou krásnej skupiny stredovekých budov. Šikmá veža bola pôvodne najskromnejšou stavbou na trávnatom námestí Campo dei Miracoli, kde stojí katedrála, baptisterium a Camposanto. Výstavba veže začala v roku 1173 a mala pôvodne slúžiť len ako zvonica katedrály. Ale kvôli pieskovému podložiu sa začala nakláňať a tým začala aj stúpať jej popularita. Celá prehliadka tejto štvorice vám nezaberie viac ako hodinu. Oveľa viac času vám zaberie množstvo stánkov so suvenírmi,  oblečením, kabelkami, šatkami a rôznymi drobnosťami, ktoré lemujú celú hlavnú ulicu.

Cesta bola rýchla a super. V Taliansku sú totiž nespoplatnené cesty I.triedy v takej kvalite ako naše diaľnice. Našim pôvodným plánom bolo doraziť do Ríma ešte v ten deň. No keďže asi 100 - 150 km pred Rímom sa nachádza neskutočne veľa kempov, tak sme sa rozhodli utáboriť práve tam a na druhý deň, ešte pred obedom prísť do Ríma. Kemping sa nachádzal priamo pri mori. Hneď, ako sme vybavili formality na recepcii a postavili stan, sme sa prvý krát na našej ceste okúpali a vyšantili v nefalšovanej slanej vode. Je veľká náhoda, že niekde medzi Pisou a Rímom v zabudnutom kempe, v sprche nájdete sprchovací šampón písaný po slovensky a hneď vedľa nášho stanu, táborí aj slovenský párik, ktorý taktiež cestuje po severe Talianska. Zoznámili sme sa a všetci sme si išli sadnúť na drink do neďalekej reštaurácie a rozprávali sme sa až do neskorého večera. Ako inak ako o cestovaní a pikantných zážitkoch, ktorých je na cestách neúrekom. Prehliadka Ríma mi naháňala doslova až strach. Všetci nám hovorili, že sa tam uchodíme k smrti a aj tak neuvidíme ani s polovice všetko. A tak sme si stanovili základné ciele čo chceme vidieť a mali sme naplánované požičať si na predmestí Ríma skútre, aby nám spríjemnili ale hlavne zrýchlili čas a pohyb po meste. Po príchode do mesta sme sa sústredili na požičovňu, ale bohužiaľ veľmi neúspešne. V meste nám nikto nevedel poradiť a ani povedať či vôbec majú požičovňu aj na skútre. Bicyklov by ste si mohli napožičiavať celú kopu, ale to sa nám nechcelo ani trochu. Tak sme sa na to po hodine vykašľali a do Andrejky sme navolili rovno adresu kolosea a zmierili sme sa s obhliadkou po vlastných nohách. Zaparkovali sme rovno pri koloseu, vytiahli sme príručku o Taliansku, nalistovali Rím a išli po jej stopách. Odporúčam na každú veľkú cestu si zakúpiť knihu o danej krajine. Je to veľmi dobré pre rôzne druhy informácií, aj kvôli konkrétnym adresám, ktoré potom už len navolíte do GPS a cestujete bez toho, aby ste strácali čas a nervy zbytočným blúdením. Videli sme všetko čo sme chceli a stíhali sme to v pohode. Rím je krásne mesto, ale až neskutočne prešpikované rôznymi pamiatkami na každom kroku, tak sa na to dokonale psychicky pripravte. Jediné čo ma sklamalo bolo, že fontána na ktorú som sa neskutočne tešila bola v rekonštrukcii. Nevadí, raz sa tam možno ešte vrátim. Prehliadku som si okorenila hlasnou hádkou s Mirom, takže sme pôsobili pre okoloidúcich ako pravý taliansky párik. Chudák Cyro. Hádka prešla asi po 10 minútach a pokračovali sme ďalej. Do Vatikánu sme išli už na motorkách.

FAKTY O MESTE A MIESTA KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - RÍM (Roma):

- mesto pápežov, cisárov, romantiky, slnečných dní a fontán, mesto s hromadou múzeí, galérií, kostolov a veľkolepých pamiatok, ktoré pripomínajú takmer tisícročnú históriu Rímskej ríše. Žiadne iné mesto nie je tak bohaté na umelecké, historické a architektonické pamiatky a v tomto teda nemá žiadneho konkurenta. Dýcha tu historická atmosféra z každej strany a z každého póru mesta. Ak ale máte aspoň trošku orientačný zmysel tak pohyb po starom meste nebude pre vás veľmi problematický a nemáte sa čoho obávať. Na začiatku prehliadky si stanovte čo chcete vidieť a koľko máte na to času a potom už len chodiť a chodiť. Medzi najznámejšie pamiatky, ktoré by sa určite nemali v Ríme vynechať sú: Koloseum (najväčšia dochovaná stavba z obdobia Rímskej ríše, kde s veľkou štipkou fantázie môžete počuť hluk krvavých gladiátorských zápasov a rev rímskeho davu. Staré proroctvo vraví: „Dokiaľ bude stáť Koloseum, bude stáť Rím, keď padne Koloseum, padne i Rím a keď padne Rím, padne i celý svet."), Forum Romanum (miesto bolo skoro 1000 rokov nervovým centrom celej ríše, dnes patrí medzi najdôležitejšie archeologické náleziská. Medzi zrúcaninami stojí aj triumfálny oblúk Septimia Severa - tzv. „Víťazný oblúk"), Kapitol (je to pamätník zjednotenia Talianska, je srdcom starovekého Ríma a najdôležitejším z pôvodných siedmich pahorkov mesta), Piazza Navona (najkrásnejšie Rímske námestie, ktoré je magnetom pre návštevníkov vo dne i v noci. Námestie má tvar širokej elipsy a zdobia ho dve nádherné fontány - na južnom konci je Fontana del Moro a priamo uprostred je Fontana dei Fiumi, ktorá symbolizuje štyri rieky predstavujúce vtedy známe svetadiely a to Dunaj, ktorý predstavoval Európu, Níl Afriku, Rio della Plata Ameriku a Ganga Áziu),  Pantheon (veľkolepý kostol, ktorý nám dáva asi najlepšiu predstavu ako asi antický Rím kedysi vyzeral. Má veľmi výhodnú polohu v centre mesta a v jeho blízkosti sa nachádza aj viacero iných významných pamiatok. Zaujímavosťou je, že v roku 609 bol zmenený na kresťanský kostol, bol zasvätený Panne Márii i mučeníkom a od tej doby sa slávi sviatok Všetkých svätých.), Fonata di Trevi (najkrásnejšia spomedzi všetkých fontán v Ríme. V strede fontány je socha Neptúna a dve tritóny na koňoch, ktoré symbolizujú more rozbúrené a more kľudné. Potom sú tam aj rôzne iné sochy predstavujúce hojnosť, zdravie a štyri ročné obdobia.), Španielske schody (patria medzi najmonumentálnejšie rímske pamiatky. Spolu s námestím, na ktorom sa nachádzajú Piazza di Spagna patria medzi najnavštevovanejšie miesta v Ríme a pôsobia ako magnet pre rôznych umelcov a cudzincov. Je tu množstvo kaviarničiek, hotelov, reštaurácií, obchodov ale aj galérií a múzeí).  Samozrejme ak máte na Rím týždeň, snažte sa navštíviť v Ríme úplne všetko. Pri hľadaní týchto 7 pamiatok sa vám určite stane, že nájdete množstvo ďalších iných zaujímavostí, ktoré ste ani nehľadali. Pripravte sa na to, že urobíte stovky záberov na fotoaparáte, pretože všetko sa vám bude zdať krásne a budete to chcieť mať zachytené a zvečnené navždy. Rím je jednoducho taký, neopísateľný vo svojej podobe. 

Po malom blúdení (nechcelo sa nám zapínať GPS) sme prišli do najznámejšieho malého štátu v štáte Vatikán. Je to veľká nádhera, obrovský, majestátny priestor. Aj na neveriaceho človeka toto miesto musí zapôsobiť veľmi hlboko a zanechá v ňom dobrý a príjemný pocit. Pri vstupe Vás dokonale preveria na kovové predmety, takže pozor na príručné vreckové nožíky. Cyro s ním mal menší problém, svoj nožík má neustále pri sebe a tak ho musel nechať pred vstupom. Bol veľmi rád, že pri odchode z chrámu bol nedotknutý na mieste kde si ho schoval a neprišiel oň.  Robí sa to odo dňa kedy jeden turista vbehol do kostola a kladivom, odbil prst na nohe vzácnej Michelangelovej Piety (teraz je už toto súsošie za nepriestrelným sklom). Ja len dúfam, že to nebol práve slovenský turista. Ešte sme si dali relax pri kávičke, od ktorej sa nám ani nechcelo vstať a odísť a potom sme odišli z mesta pamiatok do mesta vzdialeného asi 30 km od Ríma.

FAKTY O MESTE A MIESTA KTORÉ BY STE NEMALI VYNECHAŤ - VATIKÁN:

- mestský štát a aktuálnym miestnym sídlom Svätej stolice, nachádza sa v strede Ríma. Vatikán má právo raziť si vlastné mince, má vlastnú poštu , telefón, telegraf, časopisy a noviny, vlastnú rozhlasovú stanicu, auto park o počte približne sto automobilov, vlastnú železničnú stanicu a pristávaciu plochu pre helikoptéry. Tento štát je spravovaný pápežom, ktorý má vlastnú gardu (zaujímavosťou je, že pápežovu telesnú gardu tvorí Švajčiarska garda, ktorá vykonáva strážnu službu. Sú to výlučne katolícki Švajčiari, vek 19 až 25 rokov, slobodní, priemerná výška 1,78m a človek má pocit, že sa na seba všetci podobajú). Určite tu navštívte Baziliku svätého Petra (Basilica di San Pietro), ktorá ohromí každého návštevníka. Je to najväčší kresťanský chrám (odhadovaná kapacita je 60 000 ľudí), ktorý je srdcom rímskokatolíckej cirkvi a hlavným cieľom pútnikov. Kupolu v chráme navrhol sám Michelangelo a je z nej krásny výhľad na väčšinu Večného mesta - Rím. Keď vstúpite do baziliky sú vaše dojmy ohromujúce, ste obklopený mramorom, tmavými hrobkami a prepychovou barokovou výzdobou. Na pravo pri vstupe v prvej kaplnke sa nachádza najznámejšia, krásna Michelangelova „Pieta". Ťažko nájdeme väčšie múzeá ako sú práve tie Vatikánske. Niektoré galérie sa môžu vyrovnať svojím širokým záberom a počtom ponúkaných exponátov, ale žiadne z nich Vám nemôžu ponúknuť celé miestnosti, ktoré vymaľoval Rafael, alebo stropné fresky v Sixtínskej kaplnke. Exponáty sú vystavené vo viacerých múzeách a v stovkách miestností. Keby človek chcel vidieť všetky, musel by prejsť neuveriteľných  8 km.