A tak po krátkej štúdii, sme sa jeden piatok po robote pobalili a bez veľkého otáľania sme už aj míňali pomyselné hranice. Vzduch, príroda, ľudia  a dokonca aj krátke zastávky na ČS sú pre mňa krajšie a príťažlivejšie kdekoľvek, ale hlavne za hranicami Slovenska. Nie že by som nebola patriot k našej vlasti, ale milujem pocit keď som mimo nej. Cítim sa oveľa slobodnejšia a voľnejšia a ešte keď je cesta okorenená motorkou, uháňate cez krásnu prírodu a okolie, vietor do Vás šibe. To je jednoducho neopakovateľný pocit a hlavne nezabudnuteľný zážitok. Naša prvá zastávka bola Brno.

Keďže ja milujem veľké mestá a rušný život, bolo pre mňa lákavé ísť do centra mesta, sadnúť si a len tak si vychutnávať dobrú kávu. Chvíľu sme pozorovali miestnych, v ich každodennom zhone a ja som bola šťastná, že do neho v tom momente nepatrím a môžem ho len z diaľky vnímať a nasávať jeho atmosféru. Naša ďalšia, no veľmi krátka zastávka bola v Třebíči. Mesto sa rozkladá na oboch brehoch rieky Jihlavy. Počiatky mesta siahajú do roku 1101, kedy tu dve moravské kniežatá Oldřich Brněnský a Litold Znojemský založili benediktínsky kláštor. Do Třebíče nás lákala románsko-gotická bazilika, židovský cintorín a židovská štvrť, ktorá je jedinou židovskou pamiatkou mimo územia Izraela, ktorá je samostatne zapísaná do zoznamu UNESCO. Mali sme tu, ale doslova smolu, pretože bazilika bola pre verejnosť zatvorená a vstup do nej bol možný až na druhý deň. Bola tam totižto svadba. Čakať sme nemohli, tento deň sme museli stíhať ešte Telč. Našťastie cestou späť zo Židovskej štvrte sme vystihli pauzu medzi dvoma svadbami a vkĺzli sme do baziliky.

Aj keď sme nevideli všetko to, čo sľubujú oficiálne prehliadky, bazilikou sme boli priam nadšení. treťou väčšou zastávkou bolo menšie mestečko v južných Čechách - Telč. Rozhodli sme sa, že si nájdeme ubytovanie u niekoho na súkromí, ale nakoniec nám v penzióne Pangea, kde sme sa pôvodne chceli len informovať, spravili veľmi výhodnú cenu aj so stráženým miestom pre našu mašinku Karolínu a raňajkami. Stálo nás to 450 CZK. Neváhali sme ani sekundu. Vybalili sa a šli sme do mesta. Našou prioritou číslo jeden, bolo nájsť krásnu a útulnú „hospúdku" kde si dáme nakladaný hermelín a dobre vychladené pivko. Po občerstvení sme sa vydali na malý prieskum okolia. Toto rozprávkové mesto, ktoré je zaradené do svetového kultúrneho dedičstva, ako mesto UNESCA  má krásnu a neopakovateľnú romantickú atmosféru. Cítili sme sa tu veľmi fajn. Večer za nami došli naši známi z Bratislavy, ktorým sme bez problémov vybavili ubytovanie za rovnakú výhodnú cenu ako sme mali mi.

Celý večer sme potom nerušene absorbovali do seba pravú českú pohodu pri pivku, víne a príjemnej konverzácii. Ráno po raňajkách sme si spolu ešte raz a tento krát podrobnejšie obzreli toto neopakovateľné renesančné mesto so všetkými jeho prednosťami. Keby ste niekedy prišli do mesta Telč, tak sa prejdite aspoň okolo jedného z troch rybníkov, ktoré mesto obklopujú, navštívte miestny zámok a neopakovateľné historické námestie s množstvom starých domov s farebnými štítmi, staré kostoly a kostolíky... Určite tu budete mať čo obzerať. Ešte pred obedom sme sa vybrali do ďalšieho mesta - Tábor. Hneď ako sme zaparkovali nás okamžite zdetekoval jeden ošumelý Slovák podľa namaľovanej slovenskej vlajky na mojej prilbe. Naše úsmevy z tvárí a radosť z našinca sa okamžite vytratili hneď po tom, ako si od nás začal pýtať peniaze na vínko a cigarety. Krátko sme si obzreli mesto a šli sme sa naobedovať do príjemnej, peknej reštaurácie U Švejka. Ceny za stravu sú v Čechách o niečo nižšie ako u nás a teda sa môžete spokojne najesť do prasknutia, bez toho aby ste mali zlý pocit z konečného účtu. Mesto Tábor nie je ako každé iné. Zaujímavý je najmä jeho vznik, pretože bolo založené ako pevnosť proti katolíckej Prahe a cisárovi Luxemburskému. Keď navštívite toto mesto, na centrálnom námestí vás upúta socha niekdajšieho vodcu, Jána Žišku. Vašej pozornosti tiež neujde množstvo gotických, renesančných a barokových stavieb. Nemenej zaujímavé je aj podzemie Tábora, pretože podzemné chodby sa tu nachádzajú v troch poschodiach a majú dohromady asi 14  kilometrov.

Po prechádzke mestom sme opäť sadli na naše mašiny a cesta smerovala do Českého Krumlova, ktoré je taktiež mestom kultúrneho dedičstva (napr. sa tu nachádza najstaršie barokové divadlo na svete, druhý najväčší hradný a zámocký komplex v ČR, ktorý je zapísaný na zozname pamiatok UNESCO, historické centrum ...), mestom umenia a kultúry (7 múzeí, 4 galérie, množstvo rôznych obchodíkov s umeleckými predmetmi, divadelný festival, otáčavé hľadisko ...), mestom množstva zážitkov (historické slávnosti, ochutnávky piva v miestnom pivovare, nočné prehliadky mesta ... ), mestom s krásnou prírodou a okolím. Keď sme sa tu všetkého nabažili a čas nás už začal nemilosrdne tlačiť, vybrali sme sa ešte na malú zastávku do Českých Budějovíc. Centrum mesta tvorí námestie Přemysla Otakara II., čo je najväčšie štvorcové námestie v Čechách. Jeho plocha je asi 1,7 hektára a je obklopené starými, gotickými a renesančnými domami. Uprostred sa nachádza baroková Samsonova fontána. Väčšina turistov tu ale hľadá jeden kameň, presne tak ako mi. Nemôžete ho minúť. Zatiaľ čo dlažba námestia je vyložená kamennými kockami, tento kameň je neopracovaný, prírodný a je na ňom vyrýpaný kríž. Okolo jeho existencie existuje viacero povestí. V každej sa však uvádza ako „Bludný kámen". Jedna z množstva povier hovorí, že kto stúpi na tento kameň, bude určitý čas blúdiť ako bezprizorný človek. Ak tak niekto urobí úmyselne, nedostane sa z Českých Budějovíc aspoň dva dni. Na krásnom námestí sme sa občerstvili výbornou kávou a až za šera sme vyrazili do asi najznámejšej rozprávkovej dedinky - Hlboká nad Vltavou.

Ubytovanie sme si našli pomerne rýchlo na súkromí u jednej veľmi milej a príjemnej rodiny, kde sme mali k dispozícii celé vrchné poschodie aj s kuchynkou za super cenu: 250 CZK. Je tu veľa hotelov, ale neubytujte sa rýchlo bez malého prieskumu, pretože ubytovanie je tu na také malé mestečko veľmi drahé. Nebolo by toho, aby sme nenavštívili ten povestný, najkrajší a najrozprávkovejší zámok v Čechách, Hluboká. Natáčala sa tu rozprávka - Pyšná princezná. Bohužiaľ nám akurát od rána veľmi pršalo a tak sme sa prechádzkou po obrovských a nádherných záhradách neprešli, ale zakúpili sme si aspoň prehliadku po interiéri zámku. Cítila som sa, akoby som naozaj bola taká malá princezná v pompéznych komnatách. Pod zámkom sme sa veľmi dobre najedli, len obsluhe by som odporučila, aby sa prispôsobili veľkému počtu turistov, ktorých je tam naozaj veľa, tuzemských aj zahraničných. V súčasnosti je Hluboká nad Vltavou rýchle sa rozvíjajúcim mestom so širokou ponukou kultúrnych a športových príležitostí.

Počas obedu sa nám ako tak vyčasilo a tak sme nasadli na naše tátoše a šli smerom domov. Veľmi krásne prostredie je v oblasti Lipno. Určite si svoju trasu zvoľte tade. Lipno je vyhľadávaným cieľom hlavne letných dovoleniek, pre ne predstavuje ideálne miesto. Z jej chát a kempov je možné realizovať výlety za kultúrnymi, historickými i prírodnými krásami regiónu. Tak sa nám tam páčilo, že sme začali uvažovať, ako zavoláme svojim nadriadeným do práce, že si berieme na pondelok dovolenku. No zostali sme len pri snívaní a po pauze pri rýchlej káve sme už naozaj mierili domov na Slovensko.

Nielen zo  sedadla motorky je možné kochať sa krásami jedného z najpôvabnejších českých miest, mesta z ktorého cítiť históriu a romantiku - Telč, ale tiež malebností Českých Budějovíc, husitskou minulosťou Tábora, kúpeľnou Třeboní, alebo prírodnou krásou Lipna. Južné Čechy Vám jednoducho majú čo ponúknuť. Za tri dni sme minuli asi 2500 CZK pre dve osoby, takže nás tento víkend neobral ani o naše úspory.