Vidieť orloj na vlastné oči už nemusíte iba v Prahe. Aj na Slovensku máme jeden. Ten slovenský stojí v Starej Bystrici na Kysuciach a vznikol v roku 2009. Autorom návrhu je akademický sochár Loviška, do konkrétnej staviteľskej podoby ho uviedol Ivan Jarina. Jadro konštrukcie orloja tvorí 80 drevenných ramien.

V jednotlivých výklenkoch orloja stojí šesť bronzových plastík významných osobností našich dejín. Autori sa zamerali najmä na obdobie 19. a 20. storočia, ktorých zastupujú Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka z oblasti kultúrno-politického života a jazykovedci, kodifikátori spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák a Ľudovít Štúr.  Osobnosti najstaršieho obdobia slovenských dejín predstavujú knieža Pribina s kráľom Svätoplukom. Plastiky sú prepracované do detailov a impozantne pôsobia zo všetkých strán.  Okrem plastík osobností je súčasťou orloja aj sedem  slovenských apoštolov: sv.Cyril, sv. Metod, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Andrej-Svorad, sv.Bystrík a sv. Vojtech. Autorom sôch vyrezaných z topoľového dreva je ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína.

Najdôležitejšou časťou, samotným jadrom orloja, je však samozrejme astroláb, ktorý bol špeciálne navrhnutý s ohľadom na astronomické parametre Starej Bystrice. Jednotlivé fázy dňa sú farebne vymedzené čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a opäť červeným obzorom.  Výnimočné je i zobrazovanie tzv. pravého slnečného času, ktorý je unikátom spomedzi jestvujúcich orlojov na svete. Na kalendárnej doske ďalej orloj zobrazuje i jednotlivé fázy mesiaca, postavenie v rámci zverokruhu a významné slovenské sviatky.

Na záver ešte jedna perlička o zvonoch orloja. Odbíjací zvon sa nazýva sv. Juraj a druhý sa volá Riečnická Madona na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

V obci sa dá aj príjemne občerstviť a okolie je vhodné aj na pešiu turistiku, prípadne kratšie výjazdy.

Úvodná fotografia orloja pochádza zo stránky obce Stará Bystrica: www.starabystrica.sk

Malebná obec Ľubochňa sa preslávila najmä známymi kúpeľmi. V obci sídli aj Národný endrokrinologický a diabetologický ústav, ale rád by som Vašu pozornosť upriamil na historickú budovu, ktorá je trošku menej známa vo svete a na Slovensku. Je ňou hydroelektráreň, ktorá bola prvou v Hornom Uhorsku. Funguje  od svojho vzniku v roku 1903 s prestávkou v rokoch 1964 až 1990 . Unikátom sú tri pôvodné Francisove turbíny z roku 1904, ktoré vyrábajú elektrinu dodnes. V prevádzke je vždy aspoň jedna z nich, pričom tá väčšia má hodinový výkon 200 kW. Pôvodne slúžila na pohon elektrifikovanej ľubochnianskej lesnej železnice, ktorá bola taktiež vtedajšou európskou raritou. Mala dĺžku približne 20 kilometrov. Spočiatku bola využívaná na pracovné účely, ale od roku 1921 tu fungovala aj verejná doprava. Dokonca počas SNP slúžila na zásobovanie partizánov v ľubochnianskej doline. Žiaľ,  v roku 1966 bola zrušená. Železnica sa v pôvodnej podobe nezachovala, no hydroelektráreň slúži a je možné ju navštíviť. Dokonca má i štatút národnej kultúrnej pamiatky. Unikátna historická rarita je naozaj iba kúsok z hlavnej cesty a spolu s okolím je vhodná na zastávku pri ceste týmto krajom Slovenska.

Fotografie k článku sú zo stránky: http://www.lubochna.sk (autor fotografií: Ing. E. Lovás).

symbol samotného Poľska, Wawel je srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Aj potom, ako sa hlavným mestom stala Varšava, konali sa tu korunovačné slávnosti a králi boli pochovávaní v blízkej katedrále. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia.