Konečná zostava je: Vrlko+Ivka, Šaňo+Jajka, Maroš1+Silvia a Maroš2. Ako vždy, keď sa stretnú praví motorkári - začína sa obhliadka motoriek, zoznamovanie, debatka, rýchle fotografovanie, pravé americké raňajky keďže miesto stretnutia je McDonalds, káva, cigaretka a konečne vyrážame na cestu. Všetci sme výborne naladení, veď prečo nie - začína sa výlet.

Prvú zastávku máme v Žiline, kde sa k nám pridáva Andrej, taktiež z PB, ktorý neskrýva veľké nadšenie z toho, že nemeškáme. Ani sa mu nedivím, keďže ručička na teplomery nekompromisne ukazuje 29C. Poviem Vám, že v takej spare byť naobliekaný v motorkárskom oblečení nie je žiadna sranda a ani nič príjemné, aj keď zase na druhej strane bez toho by ste si jazdu len tažko vychutnali v dokonalom komforte . Všetko má svoje plusy aj mínusy. Keďže sa pre niektorých zúčastnených zdalo ranné vstávanie až extrémne ranné a skoré, dávame ďalšiu kávu, v kľude vychutnávame aj ďalšiu cigaretku a pokračujeme v ceste, aj keď už v trošku inom rozložení. Našej Jajke sa zdalo byť Šaňove Varadero príliš pomalé a ležérne a vymenila ho za Marošov rýchly superšíp. Neprejdeme ani 50 km a opäť stojíme, ale už v Čadci, kde tankujeme drahocennú šťavu do našich strojov a vymieňame Jajku, ktorá si nevie vynachváliť divokú a rýchlu jazdu s Marošom a už teraz bez zastávky pokračujeme až do Poľska.

Hranice sme prešli bez zdržania a problémov. Nikto z nás si našťastie nezabudol občiansky. V Poľsku nás prepadnú naivné predstavy o tom, ako bude v sobotu na obed otvorená banka, kde by sme si mohli zameniť peniaze za ťažkú poľskú menu - zlote. Chyba - zostali sme iba pri našich naivných predstavách. Takže cestovatelia - ak chcete dobrý a výhodný kurz - zamente si peniaze pre istotu ešte doma - my sme ich potom menili priamo v Oswiecime s menšími stratami na kurze. Po ceste poľskou krajinou stretávame neskutočne veľa policajtov - takže dalšia rada pri cestovaní Poľskom - POZOR na rýchlosť a predpisy, aby sa Vám z Low cost výletu nestal razom výlet all inclusive. Predpisným tempom sa bez problémov dostávame do Oswiecimu. Tu taktiež upozorňujem, že na to aby ste Poľskom prešli bez zbytočného blúdenia, nezabudnite si navigátor alebo mapu, lebo poľské značenie ciest je naozaj katastrofálne. Na parkovisku v Oswiecime som bola veľmi milo prekvapená a to hneď z dvoch dôvodov: prvý bol ten, že za parkovanie sa platí len 7 zlotých a to až po odchode, čiže nemusíte byť v strese a časovom obmedzení a druhý bol, neskutočne milý personál, ktorý nám bez problémov uskladnil všetky veci - prilby, oblečenie, telefóny a mohli sme si nabiť aj hands free sady a to bez poplatkov. Mysíim, že na Slovensku by sa nám to určite nestalo. ( O slovenskom podnikaní a neochote budem ešte písať. )

Vstup do tábora - pamiatkovej rezervácie zprístupnenej návštevníkom bol bez sprievodcu zadarmo, čo sa nám zdalo byť na začiatku v pohode, ale neskôr sme pochopili, že sprievodca je tam nutný. Môžete, ale zvoliť aj lacnejšiu a jazykovo prístupnejšiu alternatívu a kúpiť si tlačenú formu sprievodcu za 3 zloté, ktorá Vám určite dokonale pomôže a postačí v orientácii. Aj my sme si ho kúpili, ale nie veľmi rozumne - pri odchode a teda sme sa až spätne dozvedeli kde všade sme boli. Asi nikomu nemusím opisovať na čo, kde a kedy slúžil najväčší koncentračný tábor Oswiecim. Človek si až tam, priamo na mieste dokonale uvedomí, čo vlastne slovo koncentračný tábor v laickom preklade znamená - obrovská továreň na smrť. Už len časti samotného tábora: zbytky štyroch krematórií a plynových komôr, spaľovacia hranica, železničná rampa, rybník s ľudským popolom a blokom smrti hovorí sám za seba. Človek musí byť z ocele, aby to s ním aspoň trošku nezamávalo. Po prehliadke, ktorá nám trvala asi cca 3 hodiny sa naše cesty z časových dôvodov s oboma Marošmi a Silviou o 16:15 rozchádzajú a my ostatní pokračujeme ďalej do Krakowa.

Po ceste nás prepadáva hlad a až priamo v Krakowe začína naša naháňačka za nejakou reštauráciou s terasou, aby sme mohli doplniť sily. Asi po pol hodine, sa nám to podarilo a napchávame sa naozaj veľmi výbornou pizzou. Ideme si obhliadnuť hrad - Vawel a asi po dvoch hodinách a stovke záberov na fotoaparátoch opúšťame. No mysleli sme si, že ho opúšťame. Práve vtedy sa nám začalo to pravé orechové blúdenie po Krakowe. Zlyhal nám navigátor a ako skutočne rozmaznaní elektronickou dobou sa ho pokúšame opraviť, pretože začíname o sebe silne pochybovať, že by sme to zvládli aj bez neho. Hurááá, po vyše hodine sa nám podarilo nájsť správny exit a ideme už uprostred noci - smer Oravice. Sú ľudia, ktorí si vedia vychutnať cestu v noci, iní cez deň, ale poviem Vám tá noc na motorke má svoje neopisatelné čaro. Hranicami prechádzame opäť bez problémov a čakania. Na Oravice - Chatu LUX sa dostávame dosť neskoro - okolo 23:30 hod. s malou dušou či nás ešte niekto takto neskoro ubytuje. Na naše obrovské prekvapenie s tým nebol problém - dokonca majitel kvôli nám opäť rozpumpoval pípu a uhasil nám smäd niekoľkými pivkami a fernetíkmi. Môžem Vám túto chatu len vrelo odporučiť - je aj cenovo veľmi prístupná 300 Sk/osoba/noc. Ráno hneď po raňajkách sa vyrážame zrelaxovať do Aquaparku Oravice kde si naplno užívame pohodu, klídek a relax, ale bez Andreja, ktorý ostal leňošiť na chate. Po dokonalom zotavení už vyrážame smer Oravský hrad.

Hrad z 13. storočia. V 15. a 16. storočí rozšírený, konečná podoba vytvorená v 17. storočí. V rokoch 1953-68 bol opravený a zreštaurovaný, národná kultúrna pamiatka. Dnes Oravské múzeum. Na hrade sme prekonali asi 550 schodov, zaplatili sme si už pre istotu aj sprievodcu - 140 Sk/osoba. Oboznámili sme sa s hladomorňou a zakúsili pod hradom ochotu slovenských podnikateľov pri parkovaní pred reštauráciou Pod Hradom. Je až neuveriteľné, s akou drzosťou a aroganciou pristupujú slovenský podnikatelia k potencionálnym zákazníkom, ktorí sa chcú občerstviť v ich zariadeniach. Miesto toho, aby Vás pekne privítali a pozvali, spustia na Vás spŕšku: "Tu sa nemôže parkovať, dajte si tie motorky niekde preč, zavolám políciu". Tak to teda nie! Otočili sme sa na päte a ukázali naše pozadie a presunuli sme sa ku konkurencii hneď oproti. Kofola, obed a smer Banská Bystrica.

Keby som mala v rýchlosti zhrnúť celý víkend, bolo by to iba slovíčko SUPER!
Ak aj Vy máte záujem zažívať netradičné víkendy plné nových a krásnych zážitkov, neváhajte a pridajte sa k nám cez STClub.