V posledných piatich rokoch sa podstatne rozšíril počet krajín, do ktorých slovenský občania nepotrebujú vízum - máme s nimi tzv. bezvízový styk. Napriek tomu je však veľa krajín - veľká väčšina Afriky, veľa ázijských a latinsko-amerických krajín - kam slovenský turisti vízum stále potrebujú.

Víza môžu byť:

• turistické - nesmiete pracovať, podnikať a pod.
  pracovné - pre záujemcov o prácu
• pobytové - pre rodinných príslušníkov pracovníkov
• štúdijné - pre študentov, často umožňujú vykonávať obmedzené  množstvo práce, napr. 10 hodín týždne
• obchodné - pre podnikateľov
• diplomatické - zvláštne víza pre držiteľov  diplomatických pasov
• víza za účelom vykonávania náboženských pútí
• a ďalšie

Tiež môžete požiadať o víza pre jeden vstup do krajiny, dva vstupy, viac vstupov alebo vízum tranzitné (umožňuje pobyt od 24 hodín do niekoľko hodín).
Nie každá krajina používa všetky vymenované druhy víz, avšak všetky víza majú vymedzenú dobu platnosti a platia pre určitú dĺžku pobytu. Tieto dva pojmy nezamieňajte! Doba platnosti hovorí do kedy môžete do krajiny vstúpiť (uvedené je to buď dátumom, alebo počtom dní/týždňov/mesiacov od dátumu vystavenia). Dĺžka pobytu určuje ako dlho môžete v krajine pobudnúť.

Pravidlá pre vydávanie víz:

Vízová politika 192 krajín sveta plodí viac než dostatočné množstvo papierovania, pravidiel, výnimiek a pre menej zdatných cestovateľov môže znamenať dobrodružstvo úplne nového rozmeru. Napríklad keď vám úradníci pri piatej návšteve veľvyslanectva, kedy ste si už istý, že máte úplne všetky potrebné doklady oznámia, že potrebujete ešte dve fotografie naviac, kópiu prvej stránky pasu, tlačivo musí byť vyplnené písacím strojom a keďže je streda, môžete žiadosť podať len do 10. hodiny dopoludnia, pričom je práve 10.30.
Pozrime sa, čo všetko po vás úradníci môžu chcieť a čo všetko sa môže pokaziť. Pre bežné cestovanie budete najčastejšie žiadať o vízum turistické, prípadne tranzitné, a to pre jeden alebo viac vstupov. Pre tento účel sa krajiny sveta dajú zjednodušene rozdeliť do troch skupín:

• krajiny, s ktorými máme bezvízový styk,
• krajiny, ktorých vízum získame jednoducho,
• krajiny, ktoré k získaniu víza kladú viac či menej vynaliezavé prekážky.

Bezvízový styk:

Najpríjemnejší je, keď váš vytúžený cieľ nájdete v zozname krajín, s ktorými máme bezvízový styk. Okrem väčšiny európskych krajín ide aj o niektoré krajiny mimoeurópske,  napr.Singapur, Mexiko, Malajzia a ďalšie. Bezvízový styk je vždy obmedzený dĺžkou pobytu. V Európe je to najčastejšie do 90 dní, mimoeurópske krajiny povoľujú 15 až 30 dní. Ak chcete pobyt dlhší, musíte požiadať o vízum. Zoznam krajín, s ktorými má SR bezvízový styk nájdete na konci tohto článku.

Ľahko získateľné víza:

Ľahko získateľné víza poskytujú krajiny, ktoré vedia, že čím menšie budú klásť byrokratické obštrukcie, tým viac príde turistov. Väčšinou vám stačí pas, fotky, typicky 0 až 50 dolárov, k tomu jeden až tri dni a vízum je vaše. Medzi tieto krajiny patrí India, Pakistan (zrušil svoje zastúpenie v Prahe, pre vízum tak musíte do Varšavy), Sýria, Egypt, Turecko (avšak už nie je možné o vízum požiadať na hraniciach, ako v minulosti), Bangladéž, Nepál a niektoré ďalšie.

Horšie získateľné víza:

Do tejto kategórie bohužiaľ patrí najviac krajín, a to vrátane takých, ako je Líbya, Indonézia, Austrália a ďalšie. Najbežnejšie požiadavky sú dva:

• preukázanie dostatočnej finančnej hotovosti na cestu (výpis z účtu),

Finančná hotovosť sa dá „nasimulovať" požičaním peňazí, uložením na účet a predložením výpisu s balíkom peňazí, ktorý už sa medzitým z vášho účtu nasťahoval späť k pôvodnému majiteľovi. Tieto finty s požičiavaním peňazí si ale veľvyslanectvá začali byť vedomé, preto niektoré z nich požadujú výpisy za viac mesiacov.

• a/alebo vlastníctvo spiatočnej letenky.

Spiatočná letenka sa obísť nedá, snáď len pokiaľ s veľvyslanectvom chodíte do krčmy a hovoríte mu familiárne. Niekedy pomôže finta zmienená v úvode, ale i tá nemusí byť zadarmo. V juhovýchodnej Ázii nech si kúpite, ako drahú letenku, vždy vám pri stornovaní strhnú pokutu pár desiatok dolárov. Naviac číslo letenky napíšu do pasu. Našťastie sa však ukázalo, že v indonézskej byrokracii nevie pravá ruka, čo robí ľavá, pretože na hraničnom priechode vôbec nekontrolujú, či je zapísané v pase číslo letenky. Ďalšie možné požiadavky k žiadosti o vízum (príklady krajín v zátvorkách): potvrdenie o zamestnaní (Austrália); potvrdenie, že dostávate dovolenku a zamestnávateľ vás po návrate zamestná (Austrália); vysvetľujúci dopis (juhoamerické krajiny); potvrdenie ubytovania (Indonézia, Rusko).
Pozor! Víza niekedy neplatia pre celé územie krajiny. Zvlášť etnicky citlivé alebo pohraničné oblasti môžu vyžadovať dodatočné povolenie (časti Tadžikistanu, Indie, Číny a pod.).

Kde pre víza:

Víza vydávajú veľvyslanectvá a konzuláty. Najjednoduchšia je situácia, kedy má krajina v Slovenskej republike diplomatické zastupovanie. V takom prípade stačí zistiť vízové požiadavky (telefonicky, e-mailom, niekedy má veľvyslanectvo vlastné internetové stránky) a na veľvyslanectvo prísť, prípadne po dohode zaslať pas a ďalšie potrebné podklady poštou. Vybavenie víza trvá od pár hodín (Afganistan) po niekoľko týždňov (Irán) - záleží na procedúrach, aké každá krajina používa. Niekedy je rozdielna dĺžka spracovania pre mužov a ženy (napr. Libanon).
Ak krajina nemá diplomatické zastúpenie v Slovenskej republike, je možné sa obrátiť na najbližšie okolité veľvyslanectvo. Okolité veľvyslanectvá sú najčastejšie vo Viedni (napr. Austrália, Azerbajdžan, Tadžikistan), Berlíne (Kapverdy, Malawi) a vo Varšave (Pakistan). Väčšinou je možné dohodnúť zaslanie pasu a podkladov poštou.
Niekedy je možné požiadať o vízum na veľvyslanectve „spriatelenej" krajiny (napr. gambijské vízum dostanete na britskom, vízum do Pobrežia slonoviny na francúzskom veľvyslanectve). Víza môžete získať tiež priamo na ceste - niekedy je to priamo nutnosť. Pokiaľ napríklad pôjdete po krajine do Indonézie a cesta vám bude trvať dlhšie než 3 mesiace, čo je bežná doba platnosti indonézskeho víza, nemáte ani inú možnosť. Zistite si však predtým, či je to možné. Pri niektorých krajinách (napr. Austrália, India) to vzhľadom k procedúram vydávania víz nie je prakticky možné.

Tipy pre získavanie víz:

Vytiahnite z úradníkov čo najpodrobnejší zoznam požiadavkou k získaniu víz, nech vás nič neprekvapí dva dni pred odjazdom. Počítajte s tým, že sa môžete stretnúť s takmer akoukoľvek požiadavkou (napr. ženy predkladajúce žiadosť o iránske vízum musia byť na priloženej fotke zahalené).
Nedivte sa, podriaďte sa. V podstate idete na návštevu, i keď v dnešnej ére cestovania ako konzumného tovaru si to málokto uvedomuje. Preto by malo byť prinajmenšom slušnosťou, skôr však povinnosťou, rešpektovať miestnu etiketu. Pokiaľ ju rešpektovať nechcete, radšej nikam necestujte. Znie to možno tvrdo, ale určite by ste doma nestrpeli hosťa, ktorý by napríklad pľul na koberec a čúral na stenu, pretože sa to tak robí u neho doma.
Obrňte sa trpezlivosťou a so zariaďovaním cesty začnite včas - niektoré procedúry trvajú dlhšie ako dlho. Neviažte sa len na jeden zastupiteľský úrad - často sa stretnete s tým, že veľvyslanectvo jednej krajiny môže v niektorom meste vydávať víza ľahko, v inom ho ale nedostanete vôbec. Také vízum väčšinou v Európe dostanete ťažko, na príslušnom kontinente však ľahko. Napr. Peruánske vízum sa v Santiagu de Chile získa behom jedného dňa bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek, ale v Prahe chcú prinajmenšom spiatočnú letenku. Vízum do Pobrežia slonoviny v ghanskej Akkre vydávajú automaticky za dva dni, ale v Európe (u nás na francúzskom konzuláte) sa musíte „zásobiť" spiatočnou letenkou a potvrdením o ubytovaní.

I. Bezvízový styk obojstranný - okrem štátov EÚ a EHS 

   (s uvedenou dobou maximálneho možného pobytu v krajine bez víza)

Vstupom SR do EÚ majú slovenskí občania  rovnaké práva voľného pohybu a pobytu v rámci členských krajín EÚ ako občania ostatných členských štátov EÚ. To znamená, že  sa môžu zdržiavať na území  druhého členského štátu Európskej únie po dobu 6 mesiacov  na základe platného občianskeho preukazu alebo cestovného pasu. V prípade  pobytu, ktorý presahuje 15 dní, môže členský štát vyžadovať od občana prihlásenie sa k pobytu.